.post-title { text-align:center; }

nedeľa, 20. októbra 2013

Najlepšie lepidlo na srdce

Každá z nás má za sebou už nejaké sklamanie. Niekedy sa jednoducho stane, že veci neskončia tak, ako by sme chceli. Srdcia sa lámu, veci sa menia. To moje sa zlomilo presne pred rokom. Nieže by človek zapisoval takýto dátum do diáru, ale takéto dátumy proste v človeku utkvejú. Samozrejme, že sa potom z pamäti strácajú, po tom čo sa nájdu v živote nové, také ktoré sú radostnejšie. Nerada by som však tento článok otočila na článok, kde by som plakala nad rozliatym mliekom. Chcela by som sa s Vami podeliť, ako sa cítim rok po rozchode a čo mne pomohlo, aby som sa z toho dostala. 

        S bývalým sme boli spolu skoro 5 rokov. Päť rokov sa môj malý svet točil okolo jednej osoby, ktorej som venovala toľko lásky, radosti koľko som len vedela. Keď som svoj bod šťastia, o ktorý som sa opierala, stratila, bolo to to najdesivejšie, čo sa mi v živote stalo. Bolo to niečo..., niečo také ako keď pustíte balón a on začne lietať a vzduch z neho len tak vyletuje do prázdna a ten balón je stále menší a menší, až padne na zem a ostane tam skrčený ležať. No a celé sa to stane behom sekundy. Napriek tomu, že ste ten balón nafukovali dlho, s láskou, radosťou a napriek tomu, že ste ho mali tak radi. Je to preč... Prvé dni som sa cítila ako dýchajúca mŕtvola, vlastne to boli asi týždne. Či mesiace? Neviem. Viem len, že čas plynul. Toľko klišé som si po tomto zvrate v mojom živote vypočula, až to bolo neskutočné. Každé jedno slovo bolo zbytočné, nepomáhalo nič. Vtedy. Tým hlavným z nich bolo: "Čas to vylieči." Neverila som ani tomu, ale teraz po uplynutí roku, to už viem aj ja. Ďalšie klišé bolo: "Takto to malo byť." To je asi najväčšia hlúposť, akú som kedy počula. Ak by to bolo tak, ako to malo byť z môjho pohľadu, tak by sme boli spolu, on by ma strašne ľúbil a boli by sme spolu šťastní až na veky vekov, amen :). No a do tretice, klišé nr. 3: "Príde lepší." V tomto prípade som prišla na to, že pre mňa vhodnejší sú. Ale toho konkrétneho som ešte nestretla :). Po stretnutí s jedným človekom, ktorý je rovnako citlivý ako ja som zistila, že mám ale strašné šťastie. Ten človek ostal v takejto ťažkej životnej situácii prakticky sám. Ja som zistila, ktorí sú cenní ľudia v mojom živote. Mimo toho, že sa mi upevnili vzťahy s tými, ktorých som si vážila aj pred tým, som otvorila srdce ľuďom s ktorými som mala vzťahy celkom komplikované, pričom mi boli paradoxne najbližší. Otvorila som srdce svojej sestre, ktorá plakala so mnou a kričala, keď sa už na mňa nemohla pozerať. Otvorila som srdce svojej mame, s ktorou sme sa pred tým dosť hádali. Ešte teraz cítim objatie mojej babky. Nikdy, nikdy nezabudnem na objatie mojej ešte vtedy len  9ročnej sestry, ktorá ma vždy len ticho držala v objatí, keď to na mňa prišlo. Ďakujem Linde, ktorá dokázala počúvať moje myšlienkové pochody celé hodiny. Ďakujem Peťovi za chatovanie od rána 8mej, do večera, aj za to, že strpel sms-ky, ktoré som poslala jemu, keď som mala chuť písať bývalému. (áno, znie to vyšinuto, viem). Ďakujem Majovi, za to, že mi poskytol svoje rameno na diskotékach. Ďakujem Jarke za neskutočnú trpezlivosť a lásku, s ktorou počúvala. Ďakujem Monike, Robimu, Petre, Tomášom, Árpimu, Veronike, Andrei. Toto sú priatelia, tí najlepší, o ktorých básnim často a s láskou. Ďakujem každému, kto sa mi snažil vyčariť úsmev, keď som smoklila a kto mi (niekedy aj prehnane) dával komplimenty, aká som krásna a múdra, len aby ma potešil. Ďakujem Vladovi, ktorý mi dokázal vždy svojimi hláškami vyčariť úsmev na tvári a podporoval ma, keď som sa rozhodla odísť do Bratislavy. A Tebe Mirec, ďakujem, že si ma "zrýpal", keď som sa notoricky sťažovala a ukázal mi, že život vie byť aj krásny, aj keď sme niekoho stratili. Len sa naň musíme pozerať s otvoreným srdcom. Dnes, po roku, môžem povedať, že najlepšie lepidlo na zlomené srdce sú ľudia, priatelia, rodina, ktorím na Vás záleží. Lebo nie je nič dôležitejšie ako pocit, že nie ste sami, aj keď si to niekedy naozaj myslíte. Po roku zabudnete na tie Vaše hlášky ako: "Nikdy už nebudem vedieť nikoho iného ľúbiť..., ...nikomu už nebudem veriť.... . Po roku zistíte, že to boli poriadne blbosti.  Budete! Chvala Bohu :).

For my best friends:
      Nikdy nezabudnem na Vaše objatia 1.1.2013 o 00:02. Dostala som tie najúprimnejšie srdečné objatia, aké človek dostáva počas svojho života málokrát,  a práve preto si ich pamätá na celý život. Zistila som kam patrím a akokoľvek sa môj život vyvinie, vždy budem pamätať na to, kto pri mne stál, keď mi bolo najhoršie.

                                                                        
                                                              Momo (Tá, ktorá to zvládla.)

1 komentár :

  1. Mončika,konečne sme sa dočkali aj tohto článku a som rada,ťa mam a že doslo na slova v ktore si neverila!škoda,že sme tak málo spolu a sme tak daleko od seba.aj tak ta lubkam... :D ty budes vzdy moja starsia sesternicka :))

    OdpovedaťOdstrániť