.post-title { text-align:center; }

utorok 10. júna 2014

Schudla som z L na S/XS. Môj život je iný

Dávno som sa Vám neozvala milé čitateľky, čitatelia... Dnes to bude článok o výhre nad sebou samou...
V januári som sa rozhodla urobiť so svojim starým život koniec a zmeniť svoje telo a svoj prístup k životu. Začala som cvičiť a onedlho sa stal mojou najväčšou oporou môj tréner Mišo, ktorý si ma zobral pod krídla. Asi po mesiaci cvičenia mi Michal navrhol, aby som sa prihlásila do súťaže v zmene postavy za tri mesiace, ktorú organizuje časopis Muscle&Fitness, v rámci Česka a Slovenska. Nebola to pre mňa len veľká výzva, ale aj možnosť niečo dokázať, nie len sebe, ale aj môjmu okoliu. Nasledovali tri mesiace cvičenia s ním, zmeny v stravovaní a v podstate zmene celého doterajšieho života. Nebolo to len o odopieraní si sladkého, pečiva, alkoholu, či iných nezdravých vecí. Nebolo to len o legpresoch, angličákoch a mrtvých ťahoch. Bolo to o celkovom resete môjho života. Nové pravidlá, nové ciele, nové nádeje. Boli chvíle kedy som preklínala trénera, tie angličáky, aj výpadovú chôdzu. Boli chvíle, kedy som na šatni po tréningu plakala od únavy. No pri tom všetkom mali navrch chvíle, kedy som sa na ten tréning tešila, nehovoriac o tých výťazoslávnych výstupoch na váhu a o úsmeve, ktorý mi spôsobovali výsledky. V byte, kde bývam je asi 8 zrkadiel. Dnes začínam deň tým, že sa vo všetkých obzerám. Všetky moje postupy, nálady, zlyhania, radosti, pocity som poctivo zverejňovala na svojom osobnom profile, na instagrame, na blogu a postupne sa mi začali hlásiť ľudia, cudzí ľudia, pre ktorých som pred tým neexistovala a pýtali si rady, vyjadrovali obdiv a pomaly som si získala fanúšikov. Moji priatelia, rodina, známi mi vravia, že ma obdivujú, že sú na mňa hrdí. Nedá sa veľmi vyjadriť nejakými kecami čím som si prešla, to nepochopí asi nik, okrem tých, ktorí si tým prešli. Neskutočne mi však pomáhala vaša podpora, vaše správy, vaše pochvalné aj karhajúce slová. Neskutočne ďakujem mojej Andrea, ktorá ma zrýpala až sa zaprášilo, keď som sa opúšťala. Najväčšia vďaka však patrí môjmu trénerovi a dovolím si tvrdiť, že už aj dobrému priateľovi Michal Duchoň, bez ktorého by som to nezvládla. Aj pevná vôľa ma sklamávala, aj sily sa mi vyčerpali, ale on mi vždy vedel pripomenúť kto som, prečo to robím, čo všetko dokážem a že moje hranice sú len v mojej hlave. Ďakujem Vám všetkým, ale hlavne SEBE! V januári som začínala na 75,6kg, dnes mám 59kg.

Moja súťažná pred a po fotografia:
 Môj motivačný list odoslaný do súťaže:

Práve sedím na zemi v mojej izbe a snažím sa dať na papier všetky myšlienky, ktoré sa mi vynárajú pri otázke: „Prečo si začala cvičiť?“, „Čo ťa motivovalo?“.  Vraj „napíš niečo originálne“ povedali mi priatelia. Frázy ako: „zmenilo mi to život“ a „som nový človek“ vraj budú otrepané. Popravde akokoľvek otrepané a neoriginálne sú, platia.
Rada by som však popísala to, čo táto súťaž a moja zmena so mnou urobili skutočne. Začalo to asi neobvyklou motiváciou. Hlúpe narážky ľudí v mojom okolí mi nestačili. Nestačilo ani to, že som nevedela na seba nakúpiť. Moja lenivosť a pažravosť ma premohli po každom treťom dni, ako inak nezdravej diéty a začala som nanovo doháňať všetko nezdravé, čo som si odopierala. Ako motivácia mi nestačil ani rozchod s priateľom. No a keďže som bola slobodná a po dlhom vzťahu bolo pre mňa ťažké byť samej, začala som hľadať. Veľmi skoro som však prišla na to, že ak človeku chýba úsmev na tvári, kvôli zníženému sebavedomiu, tak to ide veľmi ťažko. Až sa mi raz stalo, že chcel odo mňa chlapec, s ktorým som si rozumela, fotografiu v plavkách. Začala som sa hrabať v starých fotkách, ale boli nepoužiteľné. Povedala som si, že mu nejakú nafotím. Z výsledku som bola zhrozená. Koniec koncov, vyzeralo to rovnako ako na fotke, ktorú som Vám poslala ako pôvodnú verziu mňa. Prevýsajúce brucho, tlsté stehná, dvojitá brada a ovysnuté ruky asi na chlapov nezaberajú. Je to overený fakt J. Po tomto biednom pokuse nafotiť fotku som na ďalší deň prestala jesť, otvorila svoj blog a rozhodla sa, že idem na vec s verejným prísľubom a záväzkom. Vo svojom prvom článku som napísala:
 „Zrejme každej z Vás, keď ste sa zobudili po prehýrenej silvestrovskej noci, v hlave zaznela veta: "Od dnes žijem zdravo!"  Nuž, aj mne... Lenže TERAZ je čas brať to vážne! Počas sviatkov som dovŕšila svoje kilogramové historické maximum a zostalo mi zo seba až natoľko zle, že sa mi chcelo plakať. Kondička nulová, vyjdem po pätnástich schodoch a dychčím; možnosť nakúpenia si štýlového oblečenia skoro nulová, keďže mi vo všetkom pretŕča brucho;  možnosť kúpiť si čižmy s vysokou sárou - nulová, moje lýtka  nepustia. Proste zle, zle, zle. Takto to ďalej nejde. Takže, rozhodla som sa, že sa pekne budem držať svojich plánov, t.j. byť štíhla, pekná a fit.“  Monika Ludasová, 75,6kg, 8.1.2014
Nuž článok napísaný, teraz zo seba len neurobiť hlupáka, schudnúť, byť štíhla, pekná a fit. Podpísala som členskú zmluvu do jedného fitnesscentra na rok a začala cvičiť. Bolo mi jasné, že to nebude ľahké, ale nečakala som, že to bude tak ťažké. Nikdy som k športu blízko nemala, nevedela som ako správne cvičiť, čo cvičiť, kedy, čo jesť, čo nie. Takže na blogu nasledovali ďalšie články o mojich svalovkách z kardio strojov, pričom som cítila, že to nie je ten správny smer. Na základe jedného článku sa mi ozval osobný tréner Mišo Duchoň, ktorý mi navrhol stretnutie, po ktorom by som uvidela, či s ním chcem cvičiť, alebo nie. Jeho prehľad a elán, ktorý do svojej práce vkladal, ma presvedčili o tom, že chcem. Pôvodná dohoda znela na mesiac spoločného cvičenia. Až Mišo prišiel s nápadom prihlásiť sa do Vašej súťaže. Nebola to pre mňa len veľká výzva, ale aj možnosť niečo dokázať, nie len sebe, ale aj môjmu okoliu. Nasledovali tri mesiace cvičenia s ním, zmeny v stravovaní a v podstate zmene celého doterajšieho života. Nebolo to len o odopieraní si sladkého, pečiva, alkoholu, či iných nezdravých vecí. Nebolo to len o legpresoch, angličákoch a mrtvých ťahoch. Bolo to o celkovom resete môjho života. Nové pravidlá, nové ciele, nové nádeje. Boli chvíle kedy som preklínala trénera, tie angličáky, aj výpadovú chôdzu. Boli chvíle, kedy som na šatni po tréningu plakala od únavy. No pri tom všetkom mali navrch chvíle, kedy som sa na ten tréning tešila, kedy som si namiesto nového parfému kúpila legíny na cvičenie a urobili mi radosť. Samozrejme nehovoriac o tých výťazoslávnych výstupoch na váhu a o úsmeve, ktorý mi spôsobovali výsledky. V byte, kde bývam je asi 8 zrkadiel. Dnes začínam deň tým, že sa vo všetkých obzerám. Všetky moje postupy, nálady, zlyhania, radosti, pocity som poctivo zverejňovala na svojom osobnom profile, na instagrame, na blogu a postupne sa mi začali hlásiť ľudia, cudzí ľudia, pre ktorých som pred tým neexistovala a pýtali si rady, vyjadrovali obdiv a pomaly som si získala fanúšikov. Moji priatelia, rodina, známi mi vravia, že ma obdivujú, že sú na mňa hrdí. A akokoľvek otrepané to teda je, musím to napísať aj ja: zmenilo to moju postavu, zmenilo to moju povahu, zmenilo to môj pohľad na život. Dnes sme spomínali s trénerom a povedal mi, že keď sme začínali bola som „utiahnutý tučko“. Dnes som sebavedomá, usmievavá, spokojná žena. 
Bilancia po troch mesiacoch je:  1 nové telo, 1 nová povaha, 1 nový priateľ, ktorý bol pred tým mojim trénorom, neskutočné množstvo pyšných ľudí, zopár závistlivých, 1 nová práca, 1 prázdny šatník, ktorý potrebuje úplnú výmenu a to čo ma najviac teší, možno jedna nová láska, ktorej teraz už s radosťou posielam svoje fotky aj bez toho, že by si ich pýtal ;)

Vlastne napísať tento motivačný list, ani nebolo tak ťažké. Napísala som kúsok mojich krívd, pospomínala na tie ťažké tréningy a rehoty s trénerom, a celková bilancia sa fakt dobre spätne číta. Pýtate sa, či pri cvičení zotrvám? Áno, pretože,... pretože čítanie môjho vlastného motivačného listu, pohľad do zrkadla, ktoré vysí oproti mne a tie nové čierne šaty, čo som si dnes kúpila sú fakt skvelé ;).

S pozdravom
(nie tá nesebavedomá baba na prvej fotke, ale tá usmievavá na tej druhej)
Monika Ludasová, 59kg

sobota 12. apríla 2014

Koľko titulov robí z človeka inteligenta?

Dnes mám dennú zmenu v práci, v sobotu je to fakt nuda. Po prečítaní článku o výhodách zeleného čaju, som si išla jeden pripraviť do zadnej miestnosti. Zrazu počujem, ako niekto položil kľúče na pult a odišiel, tak som to dobehla skontrolovať a všimla som si, že sú to kľúče hosťa, ktorý má dnes odchod. Nuž, kto nechce platiť za klienta, ten sa rozbehne. Či svalovka zo včerajšieho legsday, či nie, urobila som tak aj ja. Arogantne a výsmešne sa ma prevoňaný pán opýtal, či sa bojím, že nezaplatí. Vraj on chodí do nášho hotela 10 rokov a veľmi som sa ho tým, že som za ním šla, dotkla. Povedala som mu, že ja tu ale 10 rokov nepracujem, takže nemôžem každého poznať. Vraj by som to, ak by zmizol, zaplatila ja, lebo bola moja vina, že som tam nebola. Tak som mu slušne a s diplomaticķým úsmevom vysvetlila, že počas 12 hodinovej zmeny si potrebujem aj ja, z času na čas, odbehnúť a ospravedlnila sa. Keď som tlačila účet, oslovila som ho podľa titulu, ktorý mal uvedený v počítači. Vraj pán inžinier. Pán inteligent však nenechal na svoju dôležitosť dlho čakať a dostatočne prízvučne mi vysvetlil, že je doktor. No prosím pekne pán doktor, Váš účet prosím... Zaplatil a odišiel. Ostala po ňom len jeho dotknutá duša a ten lacný , veľkou nocou voňajúci parfém. Človek sa s takýmito ľuďmi stretáva celkom často. Je však len na ňom, ako sa s týmito titulovanými excelenciami popasuje. Poznám inžinierov (sama ním som), doktorov a inak titulovaných ľudí a nechcem sa nikoho dotknúť, ale pravda je taká, že mnohým z nich to vpálilo do sebavedomia a vysoko preceňujú mieru svojej hodnoty. Tá sa totiž nemeria len na základe cudzích slov, ktoré ovládame, matematických vzorcov, ktoré vieme vyriešiť, ale aj na základe toho, aká je naša, ja to nazývam, humánna inteligencia.  Kašlal pes takého doktora, ktorý nevie slušne komunikovať, poďakovať, poprosiť. Vždy som neznášala profesorov z vysokých škôl, ktorí sa povyšovali a človek, ak potreboval s nimi komunikovať, musel byť pokornejší, ako keby sa bavil so samotným Mandelom. Len málo z nich sa dokázalo baviť so študentom ako s človekom. Moja veľká česť všetķým, ktorí dokázali oslovovať svojich študentov ako budúcich kolegov a pritom si udržať rešpekt. Podľa mňa absolvent vysokej školy nie je ako absolvent vysokej školy, robotník nie je ako robotník, pretože niekto dokáže pochopiť ozajstnú podstatu skutočnej inteligencie a niekto nie. A tomu, kto patrí do skupiny nie, je titul prd platný. Hold, domluvil jsem...


MOMO

sobota 5. apríla 2014

Smoothie of the day

Nedávno som pridávala príspevok s receptom na smoothie a celkom ste si pochvalovali a pýtali ďalšie, takže dnes pridávam ďalší.

Dnes to bude smoothie z:
1 banán
veľká hrsť špenátových listov
3dl mlieka


Hlavne nech Vás nemätie zelená farba, špenát tam skoro ani necítite, prebije ho chuť banánu. 

Výhody špenátu

Špenátové listy obsahujú veľké množstvo vitamínov, antioxidantov, vápnika, omega-3 mastných kyselín, minerálnych látok, horčíku, železa, vitamína A, C, E a K. Podporuje srdcové funkcie, poskytuje svalovú energiu, čo je pri cvičení a ich regenerácii celkom dôležité.

Takže určite vyskúšajte a uvidíte, že je to nebíčko v papuľke.
Cheers!

MOMO


piatok 28. marca 2014

Smoothie of the day

Zdravý životný štýl je ako všetci vieme AJ o ovocí a zelenine. Dnes to už človek vidí nielen v trápnych článkoch na wanda.sk, ale aj na facebooku, instagrame a ostatných internetových vychytávkach. Ja mám instagram celkom v obľube. Na instagrame je plno "healthy" a "fitness" skupín, takže naozaj nie je ťažké chodiť po inšpiráciu, či už vo cvičení, alebo strave. Keď človek vidí tie krásne, farebné, lákavé smoothnies vo svojom telefóne, nechce to veľa času a začne špekulovať aj on. Nebolo to inak ani so mnou a tak miešam farebné, chutné, zdravé "žbrndy" aj ja. Budem Vám sem pridávať posty so smoothie inšpiráciami aj ja. Nie, nie stiahnuté fotky z netu, ale tie moje domáce výstrelky.


Dnes to bude smoothie z:
1 menší banán
1 stredný pomaranč
1 maličké jablko
veľká hrsť špenátových listov
asi 1-2deci vody

Cheers!

MOMO

streda 5. marca 2014

Ja a moje chudnutie - hlásim sa na súťaž!

Dávno som sa o mojom chudnutí nezmienila, takže je čas to napraviť. Teraz už mesiac, aj týždeň cvičím s osobným trénerom, Michalom. Spomenula som Vám ho v predošlom článku o chudnutí. Pôvodná dohoda bola  mesiac spoločného cvičenia, kedy by ma naučil čo a ako správne cvičiť, s tým, že by som to už potom zvládala sama. Po mesiaci som sa rozhodla, že v cvičení s ním budem pokračovať. Nie preto, že by ma nenaučil, čo som potrebovala vedieť, ale preto, lebo je jednoducho skvelé s ním cvičiť. Človek sa teší na tréningy, nie len za vidinou štíhleho tela, ale aj na super človeka, ktorý Vás podporí ako nikto. Je fajn mať trénera s ktorým sa zasmejem a nemusím sa cítiť pri ňom ako pod drezúrou. Tým samozrejme nechcem povedať, že to beriem pri ňom na ľahkú váhu, dáva mi poriadne zabrať. Ako sa však z času na čas rozhliadnem (väčšinou ako rozdýchavam), po ostatných tréneroch po fitku, je mi vrcholne nesimpatické, ako niektorí stoja nad klientmi, ako keby niekoho zabili. Prechádzajú sa zo strany na stranu, s klientom komunikujú minimálne a ignorujú chyby, ktoré robia. O tréneroch, ktorí majú viac klientov v jednom čase naraz, sa už asi ani nemusím zmieňovať. Michal ma neustále posúva vpred, tým ako so mnou komunikuje. Nie je pre neho problém niekoľko krát mi ukázať správnosť cviku a dokola opakovať tie isté, pre mňa dôležité informácie, len aby som si ich zapamätala. No a aby som nevyklopila o ňom hneď všetky informácie (pretože o ňom plánujem extra článok), tak sa presuniem hneď k najdôležitejšej info, o ktorej som sa chcela podeliť s Vami, moji drahí čitatelia. Na jednom z našich tréningov, mimochodom po veľmi zlom dni v práci, sa ma Mišo opýtal, či by som sa nechcela zúčastniť súťaže v zmene postavy. No a keďže som za všetku srandu a všetky možné výzvy, tak som bez váhania prikývla. Nakoniec mi entuziazmus tak nakopol náladu, že všetky starosti z práce boli zabudnuté. 

Súťaž vyhlasuje každoročne časopis Muscle and Fitness, ktorý je jeden z najznámejších časopisov s týmto zameraním. Časopis vydáva pre Slovensko i Česko, takže je to súťaž v rámci dvoch štátov. Do polovice marca sa odfotíte v bikinách s časopisom v ruke, pošlete prihášku s Vašim vekom, váhou a rozmermi a zaplatíte 12€ prihlasovací poplatok. No a za tri mesiace musíte poslať Vašu novú fotku, s novým telom, váhou a rozmermi. Nezávisle od toho, že vecné výhry sú super, najväčšou výhrou je to nové telo a to, že ste dokázali nakopať svoje staré ja do tlstej prdele. No a koniec koncov, ukázať to nie len sebe, ale všetkým tým, ktorí vo Vás neverili. Hovorí sa síce, že ak idete chudnúť, musíte to robiť sami pre seba, ale úprimne, stále sa nájde niekto, komu to chcete riadne ukázať. Ak by mne niekto niekedy povedal, že sa dám na takúto súťaž, nikdy by som tomu neverila. No neverila by som ani tomu, že budem 4x týždenne chodiť do fitka, s osobným trénerom a robím to už druhý mesiac. Vo fitku lámem svoje osobné rekordy, konečne som si dnes kúpila po veľmi dlhej dobe S-kové tričko a cítim sa krajšia, spokojnejšia, vyrovnanešia a čoraz s väčším úsmevom na seba pozerám do zrkadla. Športu zdar a držte mi palce!

Prikladám konečne aj nejaké fotky "before, after". 
Nie, na prvej neutekám za tým vínom, je to len veľmi bad momentka :D.

MOMO

piatok 21. februára 2014

Toto sú chlapi?!

Dnes to bude zoznam zopár maličkostí na chlapoch, ktoré mi prídu naozaj smiešne, či odpudzujúce. Nebude sa jednať len o zovňajšok, ale aj o povahové vlastnosti. Som zvedavá, či budete so mnou súhlasiť.

Ulízané vlasy
Chvála Bohu, tento účes nosí čoraz menej mužov. Ale ako to už býva, stále sa nájdu nejaké výnimky. A na tie sa ja nemôžem ani dívať. Nie je predsa nič lepšie ako chalan so strapatými vlasmi, do ktorých navyše môžete zapustiť svoje pršteky.
Zdroj
Dlhé nechty
Ja keď vidím na chlapovi dlhé nechty, to znamená dlhšie ako milimeter, tak mi to je proste proti srsti. Proste je to nepekné, neupravené a na ruky chlapa to nepatrí. Vlastne opekňovať to nebudem, zdvíha sa mi z toho žalúdok.
Ohryzené nechty
Rovnako nechutné sú mi však aj do krvy ohlodané nechty. A ešte keď si predstavím, že by sa ma nimi mal dotýkať. Uf.

Vytrhané obočie 
No áno, to je všetko fajn, že sa chlapi o seba začali tak starať, ale je naozaj potrebné vytrhať si obočie na tenučné kratučké čiarky? Nech si ho trhajú, keď ho majú zrastené, ale aby mal chlap tenšie a vytvarovanejšie obočie ako žena je trošku zženštilé a nemužské. By som povedala :). Jednoducho sú mi tie cukríky smiešne. Predstavte si fešáka z fotky ako Vás zachraňuje z plameňov, ako z reklamy na Axe. Že sa to nedá :).
Zdroj
Vyholené hlavy
Táto mánia je pre mňa proste nepochopiteľná. Neberiem to chlapom čo majú plešiny a preto si hlavu radšej vyholia. Ale keď si to dá niekto vyholiť, len preto, aby sa zdal byť drsnejším, je to podľa mňa hlúpe. Ja keď vidím tie vyholené hlavy behať po meste s pózou skrine, tak to vo mne rešpekt nevzbudzuje. Akurát tak nechápavosť.
Zdroj
Small head style
Vždy hovorím: "Škoda, že si niektorí chlapi nevedia posilovať aj hlavy." Príde mi niekedy smiešny ten pomer tela k hlave. Nevravím, že to platí u chlapov, ktorí posilujú v zdravej miere, vyzerajú lepšie, pôsobia mužnejšie a dobre sa toho aj dotýka :). O tom  potom. Ale keď sa vymakajú na dvojdverovú skriňu, ktorá má hlavu oproti telu v pomere: žltý melónik a nafúknutý Hulk, tak je to komické. Menej (sypačiek) je niekedy viac.
Zdroj
Funny gym boy
Tento tip mám najradšej, keďže mi po novom, odkedy chodím do fitka, bije najviac do očí. Predstavte si vymakaného (presypaného) chlapíka s mierne rozpaženými rukami, vražedným výrazom a o 3 čísla menším tričkom, ktoré má síce na prsiach pekne natiahnuté, ale na chrbte mu siaha asi tak 15cm nad pásom nohavíc. Cíti sa byť viac vymakaný, ak si kupuje o niekoľko čísel menšie veci, najlepšie ešte aj s výstrihom? Nieee, nevysmievam sa, ále kde... 
Zdroj
Novodobí gentlemani
So spolubývajúcou sa celkom oduševnene vieme rozčuľovať nad pripečenosťou dnešných chlapov. Teda tej väčšiny. Najradšej mám situáciu, kedy vystupujem/nastupujem z MHD s veľkým kufrom, ktorý ledva vláčim a nieže ti ani jeden z tých dnešných alfasamcov nepomôže, ale ešte ti aj stojí v ceste a ani ti neuhne. Vtedy si ja osobne celkom rada vybijem svoju zlosť a ironicky im poďakujem. Aj keď úprimne, pochybujem, že si to niektorí z nich zoberie k srdcu. Chúdence nechápu, že baby odpadávajú z mužov, čo sa vedia chovať k žene ako k dáme, a nie z dilinov, ktorých najväčší problém je, koľko toho večer vypiť. No a ak je to ešte aj fešák tak nie je o čom :).

Zdroj

Čakám dievčence (aj chlapci) na Vaše komentáre a názory.

MOMO


streda 12. februára 2014

Ktoré blogerské príspevky nečítam

Ahojte, dnes by som rada zhrnula, ktoré články ma na blogoch nebavia. Je mi jasné, že aj na mojom blogu sa nájdu články, ktoré sú pre niektorých čitateľov nezaujímavé. Ale dnes sa podelím s Vami s mojim výberom.

Prvým pánom na holenie sú recenzie na parfémy. Tieto články automaticky zaznačujem na bloglovin-e ako prečítané. Jednoducho mi je recenzia na parfém zbytočná. Pod sladkou vôňou si každý predstaví niečo iné; kombináciu santalového dreva, vanilky, jahody a levandule si aj tak nikto nevie predstaviť; výdrž vône sa dá predpokladať v závislosti od ceny. Proste má na vône každý iný vkus, takže mi to príde ako stratený čas a premárnená kreativita, ak sa teda dá nejaká vyprodukovať pri písaní takéhoto článku. Ale to je môj názor.


Zdroj

"Kúpila som si nový sveter." Veľmi rada čítam alebo aspoň prescrolujem článoky "new in", "nákupy", etc., ale, ak je to len o jednom kúpenom kuse oblečenia, tak je to nuda. Aspoň pre mňa. Navyše, blogger je tak nešťastne nastavený, že si neviete vybrať úvodnú fotografiu článku. Nahodí Vám automaticky prvú fotku z postu a človek už ani nemá dôvod post otvárať  Jedine, že by ste z neho odpadli a chcete zistiť cenu a predajcu. V tomto je super facebook, tam ak na svojej funpage zdielate článok, viete zmeniť sprievodný obrázok na taký, aby hneď neprezrádzal všetko a čitateľ tak na link aspoň zo zvedavosti klikol. Fajn premyslené, toto mi na blogery chýba.


Zdroj
Ladybox, nailbox a potobné záležitosti. Nie je nič zlé na tom, že to funguje, príde mi to ako fajn nápad. Dokonca nevidím nič zlé ani na tom, že si to objednávajú blogerky na recenzie. Ale pre Boha, keď vidím, že je na aktuálny box už stopäťdesiat recenzií, tak nebudem písať ďalšiu. Áno viac názorov, lepší prehľad, ale po tridsiatom názore už ma ostatné nezaujímajú. To je proste tak.
Zdroj

Milé čitateľky, blogerky, bola by som rada, ak by ste sa do komentárov vyjadrili, či súhlasíte so mnou, alebo nie. A veľmi rada by som privítala konštruktívnu kritiku aj na moju adresu. Vyjadrite sa, ktoré články máte na mojom blogu rady a ktoré naopak nie. Budem len rada :).

Prajem pekný deň. 
Peace.

MOMO

utorok 11. februára 2014

Ako mi ide chudnutie...

Dávno som sa neozvala, ospravedlňujem sa :). Zrejme, aspoň teda dáfam, že niektoré z Vás môže zaujímať ako postupuje moje chudnutie. Tak sa dnes o tom podelím. 

Musím povedať, že som na seba veľmi hrdá, lebo zdravý životný štýl som pred tým zvládala maximálne týždeň, nehovoriac o cvičení. To bolo u mňa na úrovni surikaty, ktorá zaspáva postojačky na slnku. Od začiatku januára som jedla podľa toho ako som uvážila za zdravé. O svojich pocitoch, postrehoch, zmätenosti, či už z pohľadu stravy, či cvičenia som Vám písala TU. Po tomto článku ma čakalo milé prekvapko. Na mojej facebook funpage som si našla správu od osobného trénera a poradcu pre výživu, ktorý náhodou natrafil na môj článok. Navrhol mi tréning a úvodnú konzultáciu zadarmo a v prípade, že by som bola spokojná a mala by som záujem, dohodli by sme ďalšie tréningy. S tým, že jeho hlavným záujmom je naučiť ma cvičiť tak, aby som to vedela aj sama. Správa ma veľmi potešila a keďže bola napísaná veľmi simpaticky, povedala som si, že za to predsa nedám nič. Michalovi som teda odpísala, dohodli sme stretko a o pár dní sme sa stretli vo Fitinne, pokecali o mojich predstavách čo sa týka mojej budúcej váhy, o tom koľko mám teraz, čo papám, čo som papala. Vypytoval sa ma na všeličo možné a následne vysvetľoval pre a proti, princípy fungovania tráviacich orgánov, ukladania tukov, cukrov, fungovani tela, svalov atď. Po hodine super náučného pokecu sme sa dali na tréning. Navrhol, aby som si vybrala, či chcem vzorový tréning, či chcem postupne predviesť cviky na všetky časti tela. Samozrejme, že som zvolila druhú možnosť. Postavili sme sa pred nástenku s postavou, s vykreslenými časťami tela, ktoré sa cvičia. Michal mi vysvetlil po častiach svaly a po každej "kapitole", ako napríklad nohy, sme si šli ukázať nejaké cviky na nohy. Michal mi to vysvetloval veľmi precízne. Venoval sa mi 3 hodiny a po tých troch hoďkách som bola presvedčená, že do cvičenia chcem ísť s ním. Keďže osobný tréner naozaj nieje lacná záležitosť, tak sa mi veľmi páčilo, že mu ide o to, naučiť ma cvičiť samú, aby som už potom trénera nepotrebovala. A práve táto myšlienka a jeho profesionálny, priateľský a osobný prístup ma presvedčil o tom, že je to výhodná investícia, ktorá je naozaj dlhodobá. Nejde mi totiž o diétu a potom dovi dopo a priberáme odznova. Neznášam slovo "diéta". Diéta je, keď ženy papajú tri týždne kapustové polievky až  sa im dvíha z toho žalúdok a keď skončia tri týždne s 3mi zhodenými kilami, znova nastupuje sviečková a rezne. Nice :). Takže slovo diéta nie, zdravý životný štýl - a nafurt :). Teraz som začala s Mišom cvičiť druhý týždeň a je to super. Na tréningy sa vždy teším, napriek tomu, že po nich chodím domov unavená a roztrasená, som z toho nadšená. Apoň viem, že to robím správne. Kým som bola na to sama, dala som od začiatku januára dole 4kilá. Na prvom tréningu ma Mišo odvážil, odmeral, aby sme vedeli porovnať výsledky po mesiaci cvičenia s ním. Teším sa na tie nové rozmery :). Športu zdar, alebo "cheers", ako vraví on :). 


PS: O Mišovi budem ešte písať článok, len je to trošku na dlhšie písanie, takže to ešte odkladám. 

MOMO

piatok 24. januára 2014

Shopping a minirecenzie

Dnes sa s Vami podelím o moje posledné, minulotýždňové nákupy a nejaké rýchle recenzie na nakúpené produkty.




Kúpila som nám do bytu veľmi roztomilý závesný kalendár s poznámkovými ikonkami na nalepovanie. Stál asi 3,50€ v akcii. Kúpila som ho v Carrefour-e, ale majú ich aj v papiernictvách.



Diár v januárových nákupoch nemôže chýbať. Poslednú dobu celkom zabúdam, takže sa zíde :). Carrefour, cca 4€. 



Z DM mi ešte minulý rok poslali kupóny so zľavami na vybrané produkty. Tak som teda trošku nakúpila veci, ktoré som potrebovala. Kúpila som si Syoss šampón proti lupinám, keďže ma začali trošku trápiť. Uvidíme čo to dá. Na Syoss výrobky bola 20%ná zľava. Signal som kupovala bez zľavy. Používala som jeho menšieho White Now brášku, ktorý mal menší tmavomodro-zlatý obal. Bol skvelý, hneď po umytí zubov boli biele. Jednoducho ako po bielení zubov. Nebol to síce stály účinok, len nejaká chemická reakcia, ale pred akciou, či stretkom sa skvelo hodil. Bol nevyhnutnou časťou "líčenia". Teraz sa však už akosi nedá zohnať, ktovie prečo... Nepôsobí to bohvieako, že ho tak stiahli z trhu, z týždňa na týždeň.



Rimmel  riasenka Lash Accelerator bola v DM takisto v akcii, stála asi 2,50€, takže za vyskúšanie stála. Bude recenzia. 



Keďže nabehol u mňa režim zdravej stravy, ktorý sa pomaly mení na životný štýl, tak som si kúpila aj dózu na raňajky do práce. Tú, ale vidíte len na hlavnej fotke postu. Nebudem fotiť dózu na jedlo :). Ďalšou značkou na ktorú bola akcia v DM-ke bola Neutrogena. Túto značku som ešte neskúšala, keďže nie je najlacnejšia a v drogériách sú iné produkty, ktoré treba uznať celkom lákajú svojimi obalmi. Na Neutrogenu bola zľava -20%, tak som teda kúpila telové mlieko na suchú pokožku. Ako už asi všetky vieme, nie vždy je to značkové to dobré. Nuž v tomto prípade to neplatí. Ak chcete naozaj dobré telové mlieko zainvestujte trošku, ja tak najbližšie určite urobím, aj keď nebude v zľave. Je to síce mlieko, ale je trošku hustejšie, napriek tomu sa dobre rozotiera, aj vsakuje, má krásnu vôňu a nie je mastné. Zabudla som Vám vyfotiť deodorant v spreji od Rexony. Tento pod čierne oblečenie je skvelý. Vidíte ho na úvodnej fotke.



Nakupovali ste v DM-ke na tieto zľavy tiež? Skúšali ste tieto produkty aj Vy?

MOMO

štvrtok 23. januára 2014

Viem to aj ja

Poznáte ten pocit, kedy Vás pochytí panický strach z toho, že istá časť skladačky Vášho života chýba? Kedy nejde o to, že neviete identifikovať aká, len jednoducho napriek tomu, že viete čo Vám chýba, to nemôžete dostať? Tá hnusná zúfalosť človeka jednoducho niekedy dostane. Neodstrániteľná potreba zaplniť to malé opustené miesto dokáže človeka dostať do zúfalstva. Je ťažké sa s tým vyrovnať, je ťažké to rozdýchať. Niekedy stačí sa len poriadne vyplakať, vykričať, vyskákať, alebo všetko to skombinovať... Kričte, plačte, skáčte, kombinujte, ak Vám to má trošku pomôcť. Miesto nezaplníte, no unavíte sa natoľko, že nebudete mať energiu myslieť už na nič. Nie je to síce dlhodobé riešenie, ale niekedy pomáha... Viem to aj ja.

Painting by Delawer Omar

MOMO

streda 22. januára 2014

Instagram random photos

Dnes pridávam nejaké tie fotky z môjho Instagramu. 
Nájdete ma na ňom pod menom Momosbeautydiary.

Moje milované pomelo.

Nejaké tie portraits...

 Moje obľúbené ponožky na spanie a nové návlečky od babky.

 Fitinn členská karta na rok.

 Citrónovo pomarančová limonáda so základo zo zeleného čaju.

 50 shades of Freed.

Lyžičky od Carte D´or som dostala od priateľky.

 Jedna nadekorovaná. Ten vosk na nechtovú kožtičku od Avon je skvelý.

 Nový rúž od značky S-he.

A malou sestrou ozdobené, trošku nemotorné, ale o to viac krajšie medovníčky.

MOMO



nedeľa 19. januára 2014

Môj rok 2013 - II. časť

Na svojom blogu som sa rozhodla detailnejšie porozprávať o mojom roku 2013. Podeliť sa s Vami o zážitky, veľké kroky, sklamania aj získané skúsenosti. Prvú časť ste si moli prečítať *TU*. Dnes si dáme pokračovanie...

Nuž jar plynula a ja som pomaly finišovala svoju diplomovú prácu. Bolo naozaj namáhavé ju písať na požičanom 10"-covom notebooku od mojej sestry, preto som často v práci ostávala na noc, aby sa mi pracovalo ľahšie, na normálnom počítači. Zo začiatku som to riešila tak, že som po poobednej, ktorá končila o 22:00 ostala v práci tak do 2hej a ráno zas šla na šiestu do práce. Potom som však prišla na to, že aj s cestovaním nemá význam chodiť domov, takže potom som po poobednej ostala v práci celú noc, ráno sa prepudrovala, postavila sa za pult na recepcii a fičala do konca zmeny, do 14tej. Poprípade ešte po fajronte cestovala domov k našim, čo je asi hodina aj pol cesty domov. Raz som od vyčerpania tak zaspala vo vlaku, že ma revízor musel natriasať, aby som mu dala lístok. Zrejme som aj chrápala :)). Bola zaujímavé ako dokázalo telo fičať na hranici totálneho vyčerpania, kedy som po celej poobednej a nočnej bola na rannej zmene. Mala som toľko energie, že som fičala ako duracelka, nonstop som sa usmievala a mala neskutočne dobrú náladu. Vtedy totiž už telo fičí na posledné zásoby energie a uvoľňuje sa adrenalín. Každopádne zaujímavá skúsenosť, čo všetko človek zvládne, keď musí. Na nočných mi robil spoločnosť môj kolega, s ktorým sme mimo toho, že som pracovala na práci stihli prebrať mnoho tém a veľmi dobre sme si pokecali a narehotali sa. Vidíte, keby nemakám po nociach, tak by som ani nezistila čo je to za super chalana :). Pozdravujem :). 


V máji teda prišli štátnice, ktoré som úspešne zvládla. A veru, popri tých všetkých nervoch som myslela aj na svojho bývalého, ktorý mi bol počas môjho štúdia oporou a veľa ma povzbudzoval. Bol so mnou aj na bakalárskych štátniciach v Trenčíne. Za čo som mu veľmi vďačná, napriek tomu, že už nie sme spolu. Bolo asi prirodzené, že mi napadlo, že tam teraz pri mne nebude. Ale zvládla som to! Som predsa šikovné dievča :). Pocit bol po vyhlásení výsledku naskutočný, aj keď som teda ešte veľmi nechápala, že to, za čo som sa snažila 5rokov je za mnou a úspešne. Takéto veci si človek celkom neuvedomí, aj keď teda kameň padol zo srdca poriadny. Bolo fajn volať domov našim a babke a oznámiť im, že som inžinierka :). Prišla som domov, počkala som na sestru a rovno sme šli von, oslavovať. V júni, myslím, že niekedy okolo mojich narodenín, som mala promócie. Bola to vážne veľká udalosť a skvelý pocit, že som to dala. Monika Ludasová, inžinierka Európskych štúdií, regionálneho rozvoja a verejnej správy, neznie to zle :). Uvidíme čo mi to dá do života a či sa to nejak zúročí.


Celú jar sme hľadali s priateľmi miesto na dovolenku. Destináciu sme mali vybranú, hľadali sme si ubytko. Destinácia bola jednoznačná, pre partiu mladých ľudí ideálna: Zrće, v Chorvátsku. Ubytko sa našlo a v júli sme sa vybrali na naše veľké dobrodružstvo. Počasie sme mali krásne, voda bola skvelá, no a čo viac si môže človek priať, ako dlhoročnú partiu najlepších priateľov na tom najakčnejšom mieste hneď po Ibize :). Preto vyťahujem práve tú, pretože toto miesto sa nazýva práve druhou Ibizou. Ubytovaný sme boli v Novalji, vedľajšom meste hneď pri Zrće. Tam sme dochádzali autobusom. Je naozaj ťažké popísať aké neskutočné miesto to bolo a ako neskutočne dobre som sa tam cítila s ľuďmi, ktorí sú mi najbližší. Mimo denného vyvaľovania pri pláží, neskutočných party, grilovačiek, hrania activity a iných klasických dovolenkových aktivít sme zažili neskutočné zážitky. Jeden deň nás majiteľ apartmánov, kde sme boli ubytovaní, zobral na výlet loďou. Každý z nás v duchu očakával malú jachtu, aj preto sme vyvalili oči, keď sme zbadali malý, asi šesťmiestny čln. Nastupovali sme do neho s veľkými obavami už len preto, pretože nás bolo 10, 11 aj s ujom. Po asi 100 metroch nám čln skapal a nastala panika :). Ujo to však po veľkej námahe našťastie naštartoval a my sme mohli pokračovať v ceste. Zobral nás na neskutočnú pieskovú pláž, ktorá nám pripomínala záliv v Modrej lagúne a dal nám "rozchod" asi dve hodiny, kým on šiel zbierať mušle. Voda bola prekrásna priezračná a ten piesok roztápajúci sa vo vode medzi prstami na nohách bol neskutočný. Chlapci sa rozhodli preplávať na vedľajšiu pláž, na pivo, takže si uložili peniaze do prázdnej fľašky od domácej a plávali. My sme zatiaľ vymysleli s babami, že im teda vypijeme ich zásobu 1,5litrového piva, ktorá bola na loďke a nalejeme im tam morskú vodu. Bola celkom závaba, keď sa z nej kamarát z chuti napil :). Zrće mi pripomínalo svet, kde žijú len mladý ľudia, ktorý bol stvorený len pre zábavu, tanec, kúpanie sa a vodné športy. Každý si už z toho zobral čo chcel. Asi do 16tej tam všade behali baby v plavkách, ktoré rozdávali kupóny na free vstupy do podnikov (diskotéky na pláži) a free welcome drinky. O štvrtej sa to všetko rozhýbalo, v podnikoch sa začali párty pri bazénoch. No, naskakovanie v bazéne pri najlepšej hudbe, s najlepšími priateľmi, najlepšími drinkmi a mladými ľuďmi z celého sveta teda naozaj nemá chybu. Prikladám nejaké fotky...



Pokračovanie nabudúce ... :)

MOMO




sobota 18. januára 2014

Cestoviny z morských rias na hlive a rukole

Dnes to bude zdravučký recept, ktorý vznikol z úplnej improvizácie. Napriek tomu sa vydaril celkom dobre a určite to budem variť pravidelne. Vykuchtila som cestoviny z morských rias s hlivou, rukolou a červenou cibuľou. V bio obchode som kúpila cestoviny s morskými riasami, ešte som také nemala, ale sú skvelé! Prišla som s cestovinami domov, pozrela do chladničky a uvažovala čo by sa dalo z nej využiť. Celkom ma baví pozerať Jamieha Olivera, ten zmieša absolútne nehodiace sa suroviny a vyjde z toho skvelé jedlo. Takže som sa chytila, vytiahla nejaké suroviny a začala kuchtiť.



Na dve porcie potrebujete:

cestoviny (nemusia byť z morských rias)
1 strednú červenú cibuľu
150g hlivy (asi polovica tej modrej krabičky v ktorej sa predávajú aj šampióny)
šťavu z polovice citróna
za hrsť rukoly
čierne korenie
morská soľ
olivový olej

Postup:

Červenú cibuľu som nakrájala na polmesiačiky a orestovala na olivovom oleji. Keďže sa hlivy dusia trošku dlhšie, pridáme ich skôr, ako sa cibuľka orestuje úplne. Okoreníme čiernym korením, každý natoľko, nakoľko má čierne korenie rád, osolíme morskou soľou a zalejeme šťavou z citróna a asi s deci vody. Prikryjeme a necháme dusiť. Medzitým uvaríme cestoviny. Chvíľku pred tým, ako by boli hlivy udusené, pridáme rukou a ešte chvíľku varíme, kým sa voda z panvice neodparí. Keď máme cestoviny uvarené zlejeme z nich vodu a masu z hlív, cibule a rukoly zmiešame s nimi. Tadá, hotovo. Ak máte radi syry môžete nastrúhať aj trošku syru na vrch...
Dobrú chuť.

Momo

piatok 17. januára 2014

Horím horúčkou, tou svalovou...

Bola som 2x za sebou vo fitku a som mŕtva. Tak strašne ma bolí vnútorná strana stehien, že chodím ako kačica a niekedy, keď sa idem postaviť bolesť mi až vyrazí dych.  Aj dnes som sa chystala po práci cvičiť, ale nemôžem. No a len preto, aby som si sebe, alebo niekomu niečo dokazovala, tam nepôjdem. Pravidlo: treba cvičiť s rozumom a s mierou, neomieľajú len tak. Nejde o to, že by som bola padavka a nezniesla menšiu bolesť, ale pravdou je, že o cvičení viem zatiaľ figu a zranenie nepotrebujem. Celkom dosť som čítala už o natiahnutých svaloch a ďakujem neprosím. Svalovka, ktorú mám bežná nie je, takže riskovať naozaj nebudem. Raz som ju mala podobnú z bicyklovania, napriek tomu, som na ten bicykel sadla zas. Na ďalší deň som sa nemohla postaviť z postele, musela som zavolať do práce, že neprídem, pretože som sa nemohla jednoducho ísť ani vycikať. Celý deň som bola ako paralyzovaná, no a radšej si dám time out deň-dva, ako sa zlikvidovať úplne a potom mať time out pekne dlho. Už pri prvej návšteve do fitka som prišla na to, že okrem toho ako vyskočiť na stacionárny bicykel a ako bežať na páse (neznášam beh) neviem nič. Bohužiaľ, je to tak. Prvé dva dni som teda trávila na stacionárnom bicykli a eliptickom trenažéri. Nuž skončilo to tak, že som netušila aká intenzita je dobrá pre mňa, aké môžem mať prestávky, ani ako rýchlo mám fičať, len som šlapala aj na jednom, aj na druhom. (ale nie až tak katastrofálne ako na gif-ku :) )


Každopádne neľutujem, že som bola a v nedeľu pôjdem zas! Bolo to stále lepšie ako sedieť na gauči pred telkou. Mimo toho, že som sa po cvičení cítila skvele som sa inšpirovala, ako som sa tak obzerala po babách, ktoré tam už určite neboli prvýkrát. Zistila som, že nie je dôležité len šliapať na bicykli, ale aj cvičiť mimo strojov. No a ja o tých cvikoch neviem nič. Série, prestávky, opakovania. Viem, že niečo také je, ale ako to skĺbiť, aby to bolo efektívne?! 


Nie je to vôbec také jednoduché. Neverila som, že bude, ale chce to viac vedomostí ako odhodlania. Nie je zlé pozerať videá na youtube, instagrame, ale je hlavne dôležíné na úvod pochopiť hlavné princípy fungovania tela, spaľovania tukov, rastu svalov a podobných záležitostí.  Dnes na dennej (priznám sa, že mám času habadej) som pendlovala na internete, čítala a poznámkovala. Je haluz ako vplýva druh cvičení na to čo a kedy môžete jesť. Po kardiotréningu totiž nemôžete papať to isté ako po silovom tréningu, napríklad. Dnes som sa dočítala mnoho zaujímavých info, ktoré sú veľmi dôležité, ak nechcete svoje telo mordovať zbytočne a cvičiť, tak aby po schudnutí istého počtu kíl telo prestalo ďalej chudnúť, aj keď budete cvičiť naďalej. Rada by som Vám tieto fakty v najbližších postoch  a priebežne zdiaľala, učte sa so mnou :). Teraz ešte dobojujem poslednú hodinu aj pol v práci (ako vidíte nudnej), zbehnem to Polusu nakúpiť nejakú drogériu a idem domov ďalej študovať...

Baby, ak máte nejaké fajn stránky (nemyslím tým wandu a články ako: Ako schutnúť za týždeň.), či blogy, ktoré čítate na túto tému budem vďačná za každé odporúčanie. Poprípade, ak niektorá z Vás chodí do Polusu, do FITINN-u, tak by som si rada šla zacvičiť v skúsenejšej spoločnosti :)).

štvrtok 16. januára 2014

Sieť fitnesscentier FITINN

Ako som už spomínala, založila som si ročné členstvo v sieti fitnesscentier v Bratislave, vo FITINN-e. Pretože ako to všade odznieva, bez cvičenia chudnutie veľký význam nemá. Na toto som sa chystala už dlhšie, ale akosi som sa nevedela prinútiť. Včera som už bola aj cvičiť a dnes sa chystám s kamarátom zas. Mám to na pláne každý deň, v dni voľna určite, po dennej pôjdem rovno z práce (mám to asi 50m), v deň nočnej pôjdem pred prácou a ráno po nočnej pôjdem zas, keďže to mám fakt vedľa práce. Takto som si to teda naplánovala. Teraz zopár info o tejto sieti fitiek...

Sieť fitness centier FITINN vyrástla najprv v Rakúsku pred 9rokmi, kde má vyše 90.000 členov, neskôr sa presunula aj na Slovensko, do Slovinska a Českej republiky. V Bratislave nájdete pobočky v Novom meste v Poluse, v Petržalke - Vienna Gate, Ružinove - Grand House a Starom meste - Poštová 1. V ich fitkách nájdete najnovšie silové prístroje, aj kardioprístroje. Najviac sa mi vo FITINN-e páči, že je tam vyhradená miestnosť len pre ženy, kde vstup páni nemajú. Dá sa tam krásne vojsť priamo z dámskych šatní, takže je to super. Ja zatiaľ využívam tú, je tam všetko čo potrebujem. Rôzne kardiostroje, činky, žinieky, fitlopty, posilovacie stroje. Proste všetky stroje, ktoré baby využívajú. Je to ideálne pre baby, ktoré nerady cvičia pred chlapmi, alebo jednoducho nechcú zbytočne trapošiť pred kopou ľudí, keď ešte presne nevedia čo a ako cvičiť. Mne to v celku vyhovuje, prístup mám ku všetkému a do fitka nejdem preto, aby som sa silou mocou pretŕčala pred chlapmi. Pretože sú teda aj také baby, ktorých zámer nie je zrovna cvičenie.


Podmienky a výhody

Zmluva do fitka sa zakladá na jeden rok, s tým, že mesačný poplatok je 19,90€, ktoré Vám strhávajú z účtu trvalým príkazom. Mesačný poplatok je na neobmedzený počet vstupov do štúdia. Denná vstupenka je bez zmluvy 10€. Môžete si zvoliť, či chcete dátum strhnutia 1.ho, alebo 15.teho. Pri podpise zmluvy poplatok za registráciu neplatíte, len 20€ zálohu za vstupnú kartičku, ktoré Vám pri zrušení zmluvy vrátia. Pokiaľ sa neregistrujete na začiatku mesiaca, za daný mesiac si zaplatíte cash, ale len príslušnú sumu k dátumu, od kedy začínate. Ja som nastúpila 15teho, takže som platila asi 11€. Ak by ste chceli navštevovať rôzne pobočky v meste, zaplatíte jednorázový poplatok 9,90€ a budete mať vstup do všetkých. Ak by ste chceli odstúpiť od zmluvy, je to možné po uplynutí dvojmesačnej výpovednej lehoty. Čo nie je práve najvýhodnejšie, no na druhej strane, keď už ste sa dali na cvičenie nemali by ste prestať po tom čo schudnete na predstavovanú váhu. Predsa len šport by mal stálou súčasťou nášho života. Hovorím práve ja :)). Ale nie, už bude :). V každom prípade, ak by ste chceli ukončiť zmluvu skôr napríklad zo zdravotných dôvodov (človek nikdy nevie), tak je potrebné predložiť potvrdenie od lekára. V prípade, že by ste chceli končiť z finančných dôvodov, či z dôvodu, že sa z BA sťahujete, tak tak isto je potrebné predložiť nejaké potvrdenie. Čo sa v ich prípade dá aj pochopiť, keďže to je predsa len zmluva, ktorú rušíte predčasne Vy. A to ako to už všade chodí pri rušení zmlúv ide to s ťažkosťami, s tým musí človek rátať. Na recepcii si viete požičiavať aj zámok na skrinku za 0,50€, alebo si zakúpiť svoj zámok za 5€. Môžete si zakúpiť aj permanentku na nápoje a to za 1,90€ na týždeň. Sprcha je 0,50€/5min. Osobný tréner 9,90€/hod.. Vo fitku je aj solárium za 1€/4min., ktoré môžu využívať aj nečlenovia. Fitko je otvorené od 6:00 do polnoci. Pri registárcii dostane každý nový člen dve vstupenky pre priateľa alebo známeho zadarmo.



Mimochodom až by ste mali zájem vyskúšať tieto fitká, bez toho aby ste sa viazali, tak teraz majú rozbehnutú promoakciu v rámci, ktorej máte 2 skúšobné týždne cvičenia ZADARMO!!!



Športu zdar! :)))
Momo

streda 15. januára 2014

Môj rok 2013 I.časť

Rada by som tu na blogu zhrnula svoj rok 2013. Naozaj neviem, či to bude niekoho zaujímať, ale môj blog je niečo ako môj denník, takže sa mi to zrejme dobre bude raz čítať. 
Môj rok bol plný veľkých zmien v živote, ktoré ma budú sprevádzať v spomienkach celý život.



V Januári som začala pracovať v novej práci v Nových Zámkoch, ktorá bola však len dočasná zmena, ktorú som chcela, kým by som si nenašla prácu v Bratislave. Pracovala som v malom rodinnom hoteli, kde som sa cítila dobre a spoznala tam zopár fajn ľudí.

Vo februári som už bola v novej práci, v Bratislave. Vďačím za to najmä mojej priateľke Linde, ktorá mi spravila veľmi milú promotion a tak mi pomohla túto prácu dostať. Dokonca mi ponúkla ubytovanie, kým sa neuvoľnilo miesto na byte, kam som sa mala sťahovať. Síce som s Lindou a Monikou bývala len asi 3mesiace, na toto obdobie budem veľmi rada spomínať. Budem s úsmevom spomínať na to, ako sme vysedávali po večeroch v kuchyni, skupinovo si lakovali nechty, z času na čas skočili spolu do fitka a klebetili o čom sa len dalo. Nejaké tie vtipné story sa nazbierali, ktoré tu ale radšej nebudem spomínať :).
Zdroj
Nikdy nezabudnem na svoj príchod do Bratislavy... Rozhodnutie to bolo jednoduché, bolo na čase osamostatniť sa a zmenu prostredia som potrebovala ako soľ. Zbalila som si svoje caky-paky a šla. Moja historická cesta bola plná odhodlania, emócií a očakávaní. Na emóciách mi pridalo, keď som sa krkolomne snažila naložiť svoju obrovskú cestovnú tašku na vlak a keď mi to nešlo, revízor sa ma opýtal, kde mám fešáka. Určite pochopíte moju menej milú reakciu na túto otázku, v situácii kedy som bola zlomená tým, že som toho milovaného fešáka stratila a práve kvôli tomu začínam nový život. Keď som dorazila do Bratislavy, Linda ma prišla vyzdvihnúť s jej priateľom na stanicu a odviezli ma do Byskupíc. To bola teda cesta... Nočná Bratislava, v rádiu Clocks od Coldplay, moja sebaľútosť a odhodlanie zároveň, tréma z novej práce a nových ľudí, ktorých mám stretnúť.

Hneď na ďalší deň som netrafila späť na dom a museli ma prísť vyzdvihnúť. Moja nová práca sa mi veľmi páčila, ľudia boli fajn, priamy nadriadení a kolegovia boli super. Bola som naozaj spokojná...

Tri mesiace prešli ako nič a zanedlho som sa mohla znova baliť a sťahovať do bytu, kde som čakala na uvoľnenie. V byte som mala bývať so svojou priateľkou zo strednej školy, s ktorou sme si veľmi blízke, takže sme sa na to obe tešili. Bývali sme ešte s ďalšími dvomi babami, ktoré však boli neznesiteľné. Dve staré dievky otrávené životom, ľuďmi, ktoré sa nielenže nevedeli usmiať, ony sa ani nezdravili, plieskali čím sa dalo a robili cirkusy za všetko za čo sa dalo. Pomaličky tu ale bola jar a my sme chytili druhý dych. Ja som písala svoju diplomovku a chodila na skúšky, Andy si zas kúpila foťák a fotila. Celkom často sme spolu chodili k neďalekému jazeru na prechádzku, chodili sme po rôznych reštauráciách aj s jej priateľom, boli sme aj na Devíne a na víkendy ku mne chodila sestra, s ktorou sme teda tiež zažili nezabudnuteľné párty! Teraz, keď tak hľadám nejaké fotky do koláže, tak mi srdíčko búši, bolo to fakt skvelé obdobie, ešte teraz cítim chuť lángošov a radlera v ústach a to krásne jarné počasie na koži... 



Dnes to už ale stopnem, lebo ako sa na to tak pozerám, je to už aj tak celkom dlhý článok a je malá pravdepodobnosť, že ho dočítate všetky :). A možno sa v tých pocitoch niektoré nájdete, bohvie :).
Určite ešte budú pokračovania, aspoň ja by som to rada zo seba vychŕlila na "webpapier". :)


Momo

utorok 14. januára 2014

Chudnem ďalej

Ako som Vás minulý týždeň informovala, pustila som sa do chudnutia. 
(Príspevok TU.)
To pokračuje ďalej, avšak s nejakým tým podknutím, pri hopsaní po lúke plnej zeleniny a zdravého jedla. Takže sa s Vami podelím s mojimi úspechmi, skúsenosťami a hriechmi, ktoré sa udiali za posledný týždeň.
o Vianociach a Silvestri som sa postavila na Váhu a tá ukazovala prevratné číslo 75,6kg. Dnes, po dvoch týždňoch a víkendovom zhrešení mám 73,2kg. Naozaj nie som naivná a nemyslím si, že sú to čisté 2kilá tuku, ktoré zmizli, ale každopádne sa mi lepšie sedí v tureckom sede, ako po sviatkoch :)).

Už asi dva týždne som bez pečiva a je mi super! Žiadne nafúknuté brucho, ani zbytočné kysnutie. No a tohto sa budem držať, vrátane celozrnného pečiva. To mi totiž tiež príde len prifarbené a trošku postrašené semiačkami, aby vyzeralo zdravo. Pečivo mi naozaj nechýba a mám zo seba naozaj lepší pocit, keď som bez neho. Mojim veľkým problémom je zatiaľ strava v práci, ktorá je "vynútená". Keďže môj zamestnávateľ nám odmieta dávať stravné lísky a peniaze za stravu nám strháva, či ideme na obed, či nie. Toto riešenie je z jeho strany neprístupné, ale nedá sa s tým nič robiť. Ja osobne som človek, ktorému je ľúto niekomu dávať peniaze len tak, takže som sa rozhodla, že 2x za týždeň budem papať ten obed v práci. Samozrejme nebudem jesť maďarský guláš, či vyprážaný rezeň s hranolkami. Chvala Bohu, keďže sa u nás varia obedy aj pre externých ľudí, stále máme výber aj nejakého ľahšieho jedla, ako napríklad zeleninové lasagne. Takže sa snažím vyberať si to najľahšie. Pred tým mi nerobilo problém zjesť aj polievku, aj hlavné jedlo hneď po sebe a s tým, že som zjedla všetko. Teraz, po tom týždni brutálne priškrtenej stravy, sa mi žalúdok trošku stiahol a jem už len nie celé hlavné jedlo a za také dve, tri hodinky polievku. Priznám sa, že nie síce vždy, lebo som bola veľký jedák, ale predsa z času na čas sa stalo, že som jedlo dojedla celé len preto, že mi ho bolo ľúto vyhodiť, či nedojesť, keď som zaň v reštike zacvakala. Nie je to tým, že by som bola žgrlák, jednoducho som tak bola vychovaná. To čo máme jesť, za to sa muselo pracovať. Dnes už je tomu inak, zjem čo vládzem, teraz už je toho menej, a hotovo. Na nočných je to lepšie, obedy už nie sú a kuchár bol zatiaľ vždy taký zlatý a spravil mi šalát, keď som ho poprosila. A boli naozaj vynikajúce. 

Na víkend som cestovala domov, keďže som mala stretávku zo základnej školy a vtedy nastal problém. Doma sa na diétujúcich ľudí ohľady neberú. Domácnosť našich si veľmi na zelenine nezakladá, takže boli obmedzené možnosti, keďže som v piatok nemala čas skočiť do obchodu. Doma som si teda dala za hrsť halušiek s bryndzou (bez slaniny). Áno, padla som na morálke, ale ak si porovnám porciu, ktorú som si dala pred tým a teraz, tak som sa nespoznávala. Takže to neberiem ako najhorší krach na burze. Večer, asi po 5-6 hodinách sme šli s priateľmi do Nových Zámkov, kde som zas neodolala palacinkám. To už bola väčšia chyba, ale mám zo seba dobrý pocit, že Vám ju tu verejne priznávam. Viac sa nestane, sľubujem! Na ďalší deň som jedla len raz, omeletu so zeleninou. Odolala som segedínskemu gulášu s knedlami, ktorý som milovala. To považujem za veľký úspech, aj keď mi srdce krvácalo. Večer sme šli na stretávku, tam sme mali samozrejme gordon bleu, zemiaky, ryžu a černohorský rezeň. Z gordona a zemiakov som si dala, ale zvyšok som nezjedla. Na to mi moji priatelia, ktorí tam boli tiež, povedali, nech neskúsim dať ďalší šalát na internet, ak niečo takéto jem. Celkom ma to zamrzelo, ale s takýmito komentármi sa z ich strany stretávam dosť často, takže som (v rámci možností) na to zvyknutá. V nedeľu som si dala nedeľnú polievku a už len praženicu poobede. Týmto moje jedlo haslo. Takýto víkend však už nemôžem pripustiť, ak najbližšie pôjdem domov. Nie však kvôli podpichovaniu kamarátov, ale kvôli sebe. Teraz som zas pekne na rannej omelete so zeleninou a práve sa chystám urobiť si šalát z rukoly, rajčín, mini poľného šalátu, paprík, mozzarelly a kuracieho prsa na prírodno, jedného :). Ak som veľmi hladná, dám si activiu, alebo do obeda ovocie, no a ak mám prestrašnú chuť na horalku, či milku, tak si dám máličko sušených babánov. Nie však celý balíček!

Včera som bola na nákupoch potravín, tak prikladám fotku. No a to najdôležitejšie, uškrtila som všetky nie nevyhnutné výdavky, išla do Fitinn-u a založila si členstvo na jeden rok! Ak niekomu tento názov nič nehovorí, Fitinn je sieť navychytenejších fitness centier v Bratislave. Podpísala som s nimi zmluvu na jeden rok, pričom im budem trvalým príkazom uhrádzať 20€ mesačne. 20€ sa mi strhne, či budem do fitka chodiť, či nie. Takže je to celkom motivujúce a tá suma nie je naozaj veľa, ak sa to bude riadne využívať. A tomu verte (pretože verím aj ja), že bude! :)) No a to bolo moje posledné slovo do bitky :). V ďalšom príspevku bude reč práve o podmienkach v tomto fitness centre, vrátane ako zmluvných podmienok, tak aj výhod, ktoré ponúkajú...


Momo