.post-title { text-align:center; }

streda, 6. februára 2013

Za čo som sa včera hanbila

Nehanbila som sa za svoje nové vyrážky, ktoré majú voľnú nohu odkedy neberiem tabletky. Nehanbila som sa za svoje rozfúkané vlasy, ani za moje neodlakované nechty, ktoré vyzerajú katastrofálne. Hanbila som za všetkých rozbehaných ľudí, ktorí nevidia realitu života a na chvíľu aj za seba. Vo výhode som možno v tom, že dokážem tieto veci registrovať. 
Včera som bola v Nitre na skúške. Rozbehaná a otrávená učením, cestovaním, každodenným životom som sa ponáhľala na vlakovú stanicu. Ako som tak chcela vletieť na stanicu, vo vchode sa predo mnou zastavil asi 80 ročný pán, ktorý si pred vchodom utieral staré topánky do mriežky v dlaždiciach. Vonku bolo síce trošku mokro, ale nebol ani sneh, ani blato. S ďalšími uponáhlanými osobami sme ostali nedočkavo stáť a čakali sme kedy si pán utrie topánky. Stál tam asi 10 sekúnd, no už ho stihli prekliať dvaja mladí ľudia a ďalší si zanadávať. Ostalo mi zle. Ostalo mi zle, z tých ufrflaných ľudí a zalial ma obrovský pocit úcty. Úcty voči tomu starému pánovi. Pomyslela som si cez aké životné ťažkosti a utrpenia ten pán prešiel, vzhľadom na jeho vek. Pred tým vchodom na vlakovú stanicu si však našiel 10 sekúnd času a námahy, aby si utrel topánky. Aby možno zjednodušil prácu upratovačke, ktorá tam pracuje, aby udržal to miesto o štipku kultivovanejšie. Obdiv a poklona. Obdivujem ho za to, že napriek jeho veku, tomu, čo za tie roky zažil si udržal úctu voči tomu, čo iní ani nevnímajú ako podstatné. Odteraz si budem utierať nohy pred vchodom na stanicu, obchodu, reštaurácie, školy aj ja. Lebo takéto drobnosti nás robia človekom...

Momo



6 komentárov :

  1. ja si utieram vzdy a najlepsie je ked niekam idem a vidim ze si predo mnou nohy neutreli.... a ked to spravim ja, tak tí co idu po mne a videli ma si ich utru...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Děkuju moc za tenhle krásný článeček, vylepšil mi den :-))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jeeej, ja to robim!!! ALe krasne si to napisala :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Monika,krásne si to napísala.Veľmi sa mi páčia tieto tvoje úvahové články,vieš človeku vstúpiť do duše.Len tak ďalej,máš môj veľký obdiv :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. veľmi pekne napísané, toto sú všetky tie dôležité maličkosti v živote :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. musím povedať,že ja na to niekedy nie že zabúdam,ale jednoducho len tak akoby tie topánky utriem a idem ďalej,ale takmer vždy si na to tých pár sekúnd nájdem,skvelo napísaný článok na zamyslenie

    OdpovedaťOdstrániť