Naozaj neviem či to niekto číta, alebo nie, ale mne to pomáha. Pretože mi je ťažko. A prečo mi je ťažko? Prenasledujú ma spomienky. Prekliate, hlúpe spomienky. A čím sú krajšie, tým je to horšie. Lezie mi to na nervy, fakticky, moc. Ak by sa dalo zaplatiť nejakou časťou môjho tela, bez ktorej by som prežila, aby sa mi všetko vymazalo z hlavy, pokojne by som to urobila. Hneď. Bez výčitiek...
láska je veľká bolesť...
OdpovedaťOdstrániťIkdyž je to ohrané klišé, čas vše vyléčí... Vzpomínky ti zůstanou, ale za nějakou dobu nebudou tak bolestivé
OdpovedaťOdstrániťtiež by som si niekedy chcela najradšej vymazať spomienky z hlavy...ale väčšinou sa silou vôle dokážem prinútiť viac na to už nemyslieť..
OdpovedaťOdstrániť