Ďakujem...

Jeden známi mi nedávno povedal, že mám večer poďakovať za to, za čo som vďačná, čo mi cez deň urobilo radosť, potešilo, dojalo, čo som dostala, či dosiahla.

 Dnes večer poďakujem za dvoch ľudí, ktorí mi boli veľmi blízky dlhé roky, no život to priniesol tak, že sa naše cesty rozišli. Mesiace som ich nevidela, ani nepočula. Každý deň som na nich myslela, no bála som sa dvihnúť telefón a zavolať. Teraz už viem, že to bolo hlúpe. Teraz už viem, že aj oni myslia na mňa, s takou istou láskou ako ja na nich a že ešte stále som v ich srdciach.

 Ďakujem.

Nikdy sa nikomu nebojte dať najavo Vašu lásku. Či je to láska k mužovi, rodine, či priateľom. 

Ak ju neprijmú, bolí to. Ja sama to veľmi dobre viem. No ak zistíte, že cítia voči Vám to isté, je to krásny pocit.  Ak to nikdy neurobíte, môžete to ľutovať do konca života... Nezabúdajte na to.