.post-title { text-align:center; }

piatok 24. januára 2014

Shopping a minirecenzie

Dnes sa s Vami podelím o moje posledné, minulotýždňové nákupy a nejaké rýchle recenzie na nakúpené produkty.




Kúpila som nám do bytu veľmi roztomilý závesný kalendár s poznámkovými ikonkami na nalepovanie. Stál asi 3,50€ v akcii. Kúpila som ho v Carrefour-e, ale majú ich aj v papiernictvách.



Diár v januárových nákupoch nemôže chýbať. Poslednú dobu celkom zabúdam, takže sa zíde :). Carrefour, cca 4€. 



Z DM mi ešte minulý rok poslali kupóny so zľavami na vybrané produkty. Tak som teda trošku nakúpila veci, ktoré som potrebovala. Kúpila som si Syoss šampón proti lupinám, keďže ma začali trošku trápiť. Uvidíme čo to dá. Na Syoss výrobky bola 20%ná zľava. Signal som kupovala bez zľavy. Používala som jeho menšieho White Now brášku, ktorý mal menší tmavomodro-zlatý obal. Bol skvelý, hneď po umytí zubov boli biele. Jednoducho ako po bielení zubov. Nebol to síce stály účinok, len nejaká chemická reakcia, ale pred akciou, či stretkom sa skvelo hodil. Bol nevyhnutnou časťou "líčenia". Teraz sa však už akosi nedá zohnať, ktovie prečo... Nepôsobí to bohvieako, že ho tak stiahli z trhu, z týždňa na týždeň.



Rimmel  riasenka Lash Accelerator bola v DM takisto v akcii, stála asi 2,50€, takže za vyskúšanie stála. Bude recenzia. 



Keďže nabehol u mňa režim zdravej stravy, ktorý sa pomaly mení na životný štýl, tak som si kúpila aj dózu na raňajky do práce. Tú, ale vidíte len na hlavnej fotke postu. Nebudem fotiť dózu na jedlo :). Ďalšou značkou na ktorú bola akcia v DM-ke bola Neutrogena. Túto značku som ešte neskúšala, keďže nie je najlacnejšia a v drogériách sú iné produkty, ktoré treba uznať celkom lákajú svojimi obalmi. Na Neutrogenu bola zľava -20%, tak som teda kúpila telové mlieko na suchú pokožku. Ako už asi všetky vieme, nie vždy je to značkové to dobré. Nuž v tomto prípade to neplatí. Ak chcete naozaj dobré telové mlieko zainvestujte trošku, ja tak najbližšie určite urobím, aj keď nebude v zľave. Je to síce mlieko, ale je trošku hustejšie, napriek tomu sa dobre rozotiera, aj vsakuje, má krásnu vôňu a nie je mastné. Zabudla som Vám vyfotiť deodorant v spreji od Rexony. Tento pod čierne oblečenie je skvelý. Vidíte ho na úvodnej fotke.



Nakupovali ste v DM-ke na tieto zľavy tiež? Skúšali ste tieto produkty aj Vy?

MOMO

štvrtok 23. januára 2014

Viem to aj ja

Poznáte ten pocit, kedy Vás pochytí panický strach z toho, že istá časť skladačky Vášho života chýba? Kedy nejde o to, že neviete identifikovať aká, len jednoducho napriek tomu, že viete čo Vám chýba, to nemôžete dostať? Tá hnusná zúfalosť človeka jednoducho niekedy dostane. Neodstrániteľná potreba zaplniť to malé opustené miesto dokáže človeka dostať do zúfalstva. Je ťažké sa s tým vyrovnať, je ťažké to rozdýchať. Niekedy stačí sa len poriadne vyplakať, vykričať, vyskákať, alebo všetko to skombinovať... Kričte, plačte, skáčte, kombinujte, ak Vám to má trošku pomôcť. Miesto nezaplníte, no unavíte sa natoľko, že nebudete mať energiu myslieť už na nič. Nie je to síce dlhodobé riešenie, ale niekedy pomáha... Viem to aj ja.

Painting by Delawer Omar

MOMO

streda 22. januára 2014

Instagram random photos

Dnes pridávam nejaké tie fotky z môjho Instagramu. 
Nájdete ma na ňom pod menom Momosbeautydiary.

Moje milované pomelo.

Nejaké tie portraits...

 Moje obľúbené ponožky na spanie a nové návlečky od babky.

 Fitinn členská karta na rok.

 Citrónovo pomarančová limonáda so základo zo zeleného čaju.

 50 shades of Freed.

Lyžičky od Carte D´or som dostala od priateľky.

 Jedna nadekorovaná. Ten vosk na nechtovú kožtičku od Avon je skvelý.

 Nový rúž od značky S-he.

A malou sestrou ozdobené, trošku nemotorné, ale o to viac krajšie medovníčky.

MOMO



nedeľa 19. januára 2014

Môj rok 2013 - II. časť

Na svojom blogu som sa rozhodla detailnejšie porozprávať o mojom roku 2013. Podeliť sa s Vami o zážitky, veľké kroky, sklamania aj získané skúsenosti. Prvú časť ste si moli prečítať *TU*. Dnes si dáme pokračovanie...

Nuž jar plynula a ja som pomaly finišovala svoju diplomovú prácu. Bolo naozaj namáhavé ju písať na požičanom 10"-covom notebooku od mojej sestry, preto som často v práci ostávala na noc, aby sa mi pracovalo ľahšie, na normálnom počítači. Zo začiatku som to riešila tak, že som po poobednej, ktorá končila o 22:00 ostala v práci tak do 2hej a ráno zas šla na šiestu do práce. Potom som však prišla na to, že aj s cestovaním nemá význam chodiť domov, takže potom som po poobednej ostala v práci celú noc, ráno sa prepudrovala, postavila sa za pult na recepcii a fičala do konca zmeny, do 14tej. Poprípade ešte po fajronte cestovala domov k našim, čo je asi hodina aj pol cesty domov. Raz som od vyčerpania tak zaspala vo vlaku, že ma revízor musel natriasať, aby som mu dala lístok. Zrejme som aj chrápala :)). Bola zaujímavé ako dokázalo telo fičať na hranici totálneho vyčerpania, kedy som po celej poobednej a nočnej bola na rannej zmene. Mala som toľko energie, že som fičala ako duracelka, nonstop som sa usmievala a mala neskutočne dobrú náladu. Vtedy totiž už telo fičí na posledné zásoby energie a uvoľňuje sa adrenalín. Každopádne zaujímavá skúsenosť, čo všetko človek zvládne, keď musí. Na nočných mi robil spoločnosť môj kolega, s ktorým sme mimo toho, že som pracovala na práci stihli prebrať mnoho tém a veľmi dobre sme si pokecali a narehotali sa. Vidíte, keby nemakám po nociach, tak by som ani nezistila čo je to za super chalana :). Pozdravujem :). 


V máji teda prišli štátnice, ktoré som úspešne zvládla. A veru, popri tých všetkých nervoch som myslela aj na svojho bývalého, ktorý mi bol počas môjho štúdia oporou a veľa ma povzbudzoval. Bol so mnou aj na bakalárskych štátniciach v Trenčíne. Za čo som mu veľmi vďačná, napriek tomu, že už nie sme spolu. Bolo asi prirodzené, že mi napadlo, že tam teraz pri mne nebude. Ale zvládla som to! Som predsa šikovné dievča :). Pocit bol po vyhlásení výsledku naskutočný, aj keď som teda ešte veľmi nechápala, že to, za čo som sa snažila 5rokov je za mnou a úspešne. Takéto veci si človek celkom neuvedomí, aj keď teda kameň padol zo srdca poriadny. Bolo fajn volať domov našim a babke a oznámiť im, že som inžinierka :). Prišla som domov, počkala som na sestru a rovno sme šli von, oslavovať. V júni, myslím, že niekedy okolo mojich narodenín, som mala promócie. Bola to vážne veľká udalosť a skvelý pocit, že som to dala. Monika Ludasová, inžinierka Európskych štúdií, regionálneho rozvoja a verejnej správy, neznie to zle :). Uvidíme čo mi to dá do života a či sa to nejak zúročí.


Celú jar sme hľadali s priateľmi miesto na dovolenku. Destináciu sme mali vybranú, hľadali sme si ubytko. Destinácia bola jednoznačná, pre partiu mladých ľudí ideálna: Zrće, v Chorvátsku. Ubytko sa našlo a v júli sme sa vybrali na naše veľké dobrodružstvo. Počasie sme mali krásne, voda bola skvelá, no a čo viac si môže človek priať, ako dlhoročnú partiu najlepších priateľov na tom najakčnejšom mieste hneď po Ibize :). Preto vyťahujem práve tú, pretože toto miesto sa nazýva práve druhou Ibizou. Ubytovaný sme boli v Novalji, vedľajšom meste hneď pri Zrće. Tam sme dochádzali autobusom. Je naozaj ťažké popísať aké neskutočné miesto to bolo a ako neskutočne dobre som sa tam cítila s ľuďmi, ktorí sú mi najbližší. Mimo denného vyvaľovania pri pláží, neskutočných party, grilovačiek, hrania activity a iných klasických dovolenkových aktivít sme zažili neskutočné zážitky. Jeden deň nás majiteľ apartmánov, kde sme boli ubytovaní, zobral na výlet loďou. Každý z nás v duchu očakával malú jachtu, aj preto sme vyvalili oči, keď sme zbadali malý, asi šesťmiestny čln. Nastupovali sme do neho s veľkými obavami už len preto, pretože nás bolo 10, 11 aj s ujom. Po asi 100 metroch nám čln skapal a nastala panika :). Ujo to však po veľkej námahe našťastie naštartoval a my sme mohli pokračovať v ceste. Zobral nás na neskutočnú pieskovú pláž, ktorá nám pripomínala záliv v Modrej lagúne a dal nám "rozchod" asi dve hodiny, kým on šiel zbierať mušle. Voda bola prekrásna priezračná a ten piesok roztápajúci sa vo vode medzi prstami na nohách bol neskutočný. Chlapci sa rozhodli preplávať na vedľajšiu pláž, na pivo, takže si uložili peniaze do prázdnej fľašky od domácej a plávali. My sme zatiaľ vymysleli s babami, že im teda vypijeme ich zásobu 1,5litrového piva, ktorá bola na loďke a nalejeme im tam morskú vodu. Bola celkom závaba, keď sa z nej kamarát z chuti napil :). Zrće mi pripomínalo svet, kde žijú len mladý ľudia, ktorý bol stvorený len pre zábavu, tanec, kúpanie sa a vodné športy. Každý si už z toho zobral čo chcel. Asi do 16tej tam všade behali baby v plavkách, ktoré rozdávali kupóny na free vstupy do podnikov (diskotéky na pláži) a free welcome drinky. O štvrtej sa to všetko rozhýbalo, v podnikoch sa začali párty pri bazénoch. No, naskakovanie v bazéne pri najlepšej hudbe, s najlepšími priateľmi, najlepšími drinkmi a mladými ľuďmi z celého sveta teda naozaj nemá chybu. Prikladám nejaké fotky...



Pokračovanie nabudúce ... :)

MOMO




sobota 18. januára 2014

Cestoviny z morských rias na hlive a rukole

Dnes to bude zdravučký recept, ktorý vznikol z úplnej improvizácie. Napriek tomu sa vydaril celkom dobre a určite to budem variť pravidelne. Vykuchtila som cestoviny z morských rias s hlivou, rukolou a červenou cibuľou. V bio obchode som kúpila cestoviny s morskými riasami, ešte som také nemala, ale sú skvelé! Prišla som s cestovinami domov, pozrela do chladničky a uvažovala čo by sa dalo z nej využiť. Celkom ma baví pozerať Jamieha Olivera, ten zmieša absolútne nehodiace sa suroviny a vyjde z toho skvelé jedlo. Takže som sa chytila, vytiahla nejaké suroviny a začala kuchtiť.



Na dve porcie potrebujete:

cestoviny (nemusia byť z morských rias)
1 strednú červenú cibuľu
150g hlivy (asi polovica tej modrej krabičky v ktorej sa predávajú aj šampióny)
šťavu z polovice citróna
za hrsť rukoly
čierne korenie
morská soľ
olivový olej

Postup:

Červenú cibuľu som nakrájala na polmesiačiky a orestovala na olivovom oleji. Keďže sa hlivy dusia trošku dlhšie, pridáme ich skôr, ako sa cibuľka orestuje úplne. Okoreníme čiernym korením, každý natoľko, nakoľko má čierne korenie rád, osolíme morskou soľou a zalejeme šťavou z citróna a asi s deci vody. Prikryjeme a necháme dusiť. Medzitým uvaríme cestoviny. Chvíľku pred tým, ako by boli hlivy udusené, pridáme rukou a ešte chvíľku varíme, kým sa voda z panvice neodparí. Keď máme cestoviny uvarené zlejeme z nich vodu a masu z hlív, cibule a rukoly zmiešame s nimi. Tadá, hotovo. Ak máte radi syry môžete nastrúhať aj trošku syru na vrch...
Dobrú chuť.

Momo

piatok 17. januára 2014

Horím horúčkou, tou svalovou...

Bola som 2x za sebou vo fitku a som mŕtva. Tak strašne ma bolí vnútorná strana stehien, že chodím ako kačica a niekedy, keď sa idem postaviť bolesť mi až vyrazí dych.  Aj dnes som sa chystala po práci cvičiť, ale nemôžem. No a len preto, aby som si sebe, alebo niekomu niečo dokazovala, tam nepôjdem. Pravidlo: treba cvičiť s rozumom a s mierou, neomieľajú len tak. Nejde o to, že by som bola padavka a nezniesla menšiu bolesť, ale pravdou je, že o cvičení viem zatiaľ figu a zranenie nepotrebujem. Celkom dosť som čítala už o natiahnutých svaloch a ďakujem neprosím. Svalovka, ktorú mám bežná nie je, takže riskovať naozaj nebudem. Raz som ju mala podobnú z bicyklovania, napriek tomu, som na ten bicykel sadla zas. Na ďalší deň som sa nemohla postaviť z postele, musela som zavolať do práce, že neprídem, pretože som sa nemohla jednoducho ísť ani vycikať. Celý deň som bola ako paralyzovaná, no a radšej si dám time out deň-dva, ako sa zlikvidovať úplne a potom mať time out pekne dlho. Už pri prvej návšteve do fitka som prišla na to, že okrem toho ako vyskočiť na stacionárny bicykel a ako bežať na páse (neznášam beh) neviem nič. Bohužiaľ, je to tak. Prvé dva dni som teda trávila na stacionárnom bicykli a eliptickom trenažéri. Nuž skončilo to tak, že som netušila aká intenzita je dobrá pre mňa, aké môžem mať prestávky, ani ako rýchlo mám fičať, len som šlapala aj na jednom, aj na druhom. (ale nie až tak katastrofálne ako na gif-ku :) )


Každopádne neľutujem, že som bola a v nedeľu pôjdem zas! Bolo to stále lepšie ako sedieť na gauči pred telkou. Mimo toho, že som sa po cvičení cítila skvele som sa inšpirovala, ako som sa tak obzerala po babách, ktoré tam už určite neboli prvýkrát. Zistila som, že nie je dôležité len šliapať na bicykli, ale aj cvičiť mimo strojov. No a ja o tých cvikoch neviem nič. Série, prestávky, opakovania. Viem, že niečo také je, ale ako to skĺbiť, aby to bolo efektívne?! 


Nie je to vôbec také jednoduché. Neverila som, že bude, ale chce to viac vedomostí ako odhodlania. Nie je zlé pozerať videá na youtube, instagrame, ale je hlavne dôležíné na úvod pochopiť hlavné princípy fungovania tela, spaľovania tukov, rastu svalov a podobných záležitostí.  Dnes na dennej (priznám sa, že mám času habadej) som pendlovala na internete, čítala a poznámkovala. Je haluz ako vplýva druh cvičení na to čo a kedy môžete jesť. Po kardiotréningu totiž nemôžete papať to isté ako po silovom tréningu, napríklad. Dnes som sa dočítala mnoho zaujímavých info, ktoré sú veľmi dôležité, ak nechcete svoje telo mordovať zbytočne a cvičiť, tak aby po schudnutí istého počtu kíl telo prestalo ďalej chudnúť, aj keď budete cvičiť naďalej. Rada by som Vám tieto fakty v najbližších postoch  a priebežne zdiaľala, učte sa so mnou :). Teraz ešte dobojujem poslednú hodinu aj pol v práci (ako vidíte nudnej), zbehnem to Polusu nakúpiť nejakú drogériu a idem domov ďalej študovať...

Baby, ak máte nejaké fajn stránky (nemyslím tým wandu a články ako: Ako schutnúť za týždeň.), či blogy, ktoré čítate na túto tému budem vďačná za každé odporúčanie. Poprípade, ak niektorá z Vás chodí do Polusu, do FITINN-u, tak by som si rada šla zacvičiť v skúsenejšej spoločnosti :)).

štvrtok 16. januára 2014

Sieť fitnesscentier FITINN

Ako som už spomínala, založila som si ročné členstvo v sieti fitnesscentier v Bratislave, vo FITINN-e. Pretože ako to všade odznieva, bez cvičenia chudnutie veľký význam nemá. Na toto som sa chystala už dlhšie, ale akosi som sa nevedela prinútiť. Včera som už bola aj cvičiť a dnes sa chystám s kamarátom zas. Mám to na pláne každý deň, v dni voľna určite, po dennej pôjdem rovno z práce (mám to asi 50m), v deň nočnej pôjdem pred prácou a ráno po nočnej pôjdem zas, keďže to mám fakt vedľa práce. Takto som si to teda naplánovala. Teraz zopár info o tejto sieti fitiek...

Sieť fitness centier FITINN vyrástla najprv v Rakúsku pred 9rokmi, kde má vyše 90.000 členov, neskôr sa presunula aj na Slovensko, do Slovinska a Českej republiky. V Bratislave nájdete pobočky v Novom meste v Poluse, v Petržalke - Vienna Gate, Ružinove - Grand House a Starom meste - Poštová 1. V ich fitkách nájdete najnovšie silové prístroje, aj kardioprístroje. Najviac sa mi vo FITINN-e páči, že je tam vyhradená miestnosť len pre ženy, kde vstup páni nemajú. Dá sa tam krásne vojsť priamo z dámskych šatní, takže je to super. Ja zatiaľ využívam tú, je tam všetko čo potrebujem. Rôzne kardiostroje, činky, žinieky, fitlopty, posilovacie stroje. Proste všetky stroje, ktoré baby využívajú. Je to ideálne pre baby, ktoré nerady cvičia pred chlapmi, alebo jednoducho nechcú zbytočne trapošiť pred kopou ľudí, keď ešte presne nevedia čo a ako cvičiť. Mne to v celku vyhovuje, prístup mám ku všetkému a do fitka nejdem preto, aby som sa silou mocou pretŕčala pred chlapmi. Pretože sú teda aj také baby, ktorých zámer nie je zrovna cvičenie.


Podmienky a výhody

Zmluva do fitka sa zakladá na jeden rok, s tým, že mesačný poplatok je 19,90€, ktoré Vám strhávajú z účtu trvalým príkazom. Mesačný poplatok je na neobmedzený počet vstupov do štúdia. Denná vstupenka je bez zmluvy 10€. Môžete si zvoliť, či chcete dátum strhnutia 1.ho, alebo 15.teho. Pri podpise zmluvy poplatok za registráciu neplatíte, len 20€ zálohu za vstupnú kartičku, ktoré Vám pri zrušení zmluvy vrátia. Pokiaľ sa neregistrujete na začiatku mesiaca, za daný mesiac si zaplatíte cash, ale len príslušnú sumu k dátumu, od kedy začínate. Ja som nastúpila 15teho, takže som platila asi 11€. Ak by ste chceli navštevovať rôzne pobočky v meste, zaplatíte jednorázový poplatok 9,90€ a budete mať vstup do všetkých. Ak by ste chceli odstúpiť od zmluvy, je to možné po uplynutí dvojmesačnej výpovednej lehoty. Čo nie je práve najvýhodnejšie, no na druhej strane, keď už ste sa dali na cvičenie nemali by ste prestať po tom čo schudnete na predstavovanú váhu. Predsa len šport by mal stálou súčasťou nášho života. Hovorím práve ja :)). Ale nie, už bude :). V každom prípade, ak by ste chceli ukončiť zmluvu skôr napríklad zo zdravotných dôvodov (človek nikdy nevie), tak je potrebné predložiť potvrdenie od lekára. V prípade, že by ste chceli končiť z finančných dôvodov, či z dôvodu, že sa z BA sťahujete, tak tak isto je potrebné predložiť nejaké potvrdenie. Čo sa v ich prípade dá aj pochopiť, keďže to je predsa len zmluva, ktorú rušíte predčasne Vy. A to ako to už všade chodí pri rušení zmlúv ide to s ťažkosťami, s tým musí človek rátať. Na recepcii si viete požičiavať aj zámok na skrinku za 0,50€, alebo si zakúpiť svoj zámok za 5€. Môžete si zakúpiť aj permanentku na nápoje a to za 1,90€ na týždeň. Sprcha je 0,50€/5min. Osobný tréner 9,90€/hod.. Vo fitku je aj solárium za 1€/4min., ktoré môžu využívať aj nečlenovia. Fitko je otvorené od 6:00 do polnoci. Pri registárcii dostane každý nový člen dve vstupenky pre priateľa alebo známeho zadarmo.



Mimochodom až by ste mali zájem vyskúšať tieto fitká, bez toho aby ste sa viazali, tak teraz majú rozbehnutú promoakciu v rámci, ktorej máte 2 skúšobné týždne cvičenia ZADARMO!!!



Športu zdar! :)))
Momo

streda 15. januára 2014

Môj rok 2013 I.časť

Rada by som tu na blogu zhrnula svoj rok 2013. Naozaj neviem, či to bude niekoho zaujímať, ale môj blog je niečo ako môj denník, takže sa mi to zrejme dobre bude raz čítať. 
Môj rok bol plný veľkých zmien v živote, ktoré ma budú sprevádzať v spomienkach celý život.



V Januári som začala pracovať v novej práci v Nových Zámkoch, ktorá bola však len dočasná zmena, ktorú som chcela, kým by som si nenašla prácu v Bratislave. Pracovala som v malom rodinnom hoteli, kde som sa cítila dobre a spoznala tam zopár fajn ľudí.

Vo februári som už bola v novej práci, v Bratislave. Vďačím za to najmä mojej priateľke Linde, ktorá mi spravila veľmi milú promotion a tak mi pomohla túto prácu dostať. Dokonca mi ponúkla ubytovanie, kým sa neuvoľnilo miesto na byte, kam som sa mala sťahovať. Síce som s Lindou a Monikou bývala len asi 3mesiace, na toto obdobie budem veľmi rada spomínať. Budem s úsmevom spomínať na to, ako sme vysedávali po večeroch v kuchyni, skupinovo si lakovali nechty, z času na čas skočili spolu do fitka a klebetili o čom sa len dalo. Nejaké tie vtipné story sa nazbierali, ktoré tu ale radšej nebudem spomínať :).
Zdroj
Nikdy nezabudnem na svoj príchod do Bratislavy... Rozhodnutie to bolo jednoduché, bolo na čase osamostatniť sa a zmenu prostredia som potrebovala ako soľ. Zbalila som si svoje caky-paky a šla. Moja historická cesta bola plná odhodlania, emócií a očakávaní. Na emóciách mi pridalo, keď som sa krkolomne snažila naložiť svoju obrovskú cestovnú tašku na vlak a keď mi to nešlo, revízor sa ma opýtal, kde mám fešáka. Určite pochopíte moju menej milú reakciu na túto otázku, v situácii kedy som bola zlomená tým, že som toho milovaného fešáka stratila a práve kvôli tomu začínam nový život. Keď som dorazila do Bratislavy, Linda ma prišla vyzdvihnúť s jej priateľom na stanicu a odviezli ma do Byskupíc. To bola teda cesta... Nočná Bratislava, v rádiu Clocks od Coldplay, moja sebaľútosť a odhodlanie zároveň, tréma z novej práce a nových ľudí, ktorých mám stretnúť.

Hneď na ďalší deň som netrafila späť na dom a museli ma prísť vyzdvihnúť. Moja nová práca sa mi veľmi páčila, ľudia boli fajn, priamy nadriadení a kolegovia boli super. Bola som naozaj spokojná...

Tri mesiace prešli ako nič a zanedlho som sa mohla znova baliť a sťahovať do bytu, kde som čakala na uvoľnenie. V byte som mala bývať so svojou priateľkou zo strednej školy, s ktorou sme si veľmi blízke, takže sme sa na to obe tešili. Bývali sme ešte s ďalšími dvomi babami, ktoré však boli neznesiteľné. Dve staré dievky otrávené životom, ľuďmi, ktoré sa nielenže nevedeli usmiať, ony sa ani nezdravili, plieskali čím sa dalo a robili cirkusy za všetko za čo sa dalo. Pomaličky tu ale bola jar a my sme chytili druhý dych. Ja som písala svoju diplomovku a chodila na skúšky, Andy si zas kúpila foťák a fotila. Celkom často sme spolu chodili k neďalekému jazeru na prechádzku, chodili sme po rôznych reštauráciách aj s jej priateľom, boli sme aj na Devíne a na víkendy ku mne chodila sestra, s ktorou sme teda tiež zažili nezabudnuteľné párty! Teraz, keď tak hľadám nejaké fotky do koláže, tak mi srdíčko búši, bolo to fakt skvelé obdobie, ešte teraz cítim chuť lángošov a radlera v ústach a to krásne jarné počasie na koži... 



Dnes to už ale stopnem, lebo ako sa na to tak pozerám, je to už aj tak celkom dlhý článok a je malá pravdepodobnosť, že ho dočítate všetky :). A možno sa v tých pocitoch niektoré nájdete, bohvie :).
Určite ešte budú pokračovania, aspoň ja by som to rada zo seba vychŕlila na "webpapier". :)


Momo