Slovenské zdravotníctvo - na zaplakanie

Možno nie každému sa bude pozdávať článok, ktorý zrovna nerieši make up. Z času na čas sa však stanú veci, ktoré Vás donútia napísať aj niečo takéto:

Je mi zle zo slovenského zdravotníctva.

Dovoľte mi, aby som obhájila svoj názor. K písaniu tohto článku ma doviedla aktuálna záležitosť. Ja aj moja mama máme tukové uzliny po rukách, aj nohách. Ja ich mám len pár zatiaľ. Nejak bolestivé nie sú, len sú dosť neestetické, máme proste také väčšie, menšie hrčky. Veľmi sa ich neoplatí vyberať s ohľadom na to, že po tom ostávajú jazvy na koži a všeobecne platí, že čím viac sa vyrezávajú, tým viac ich vzniká nových. Mame však vyšlo niekoľko nových naraz, tak išla s nimi k lekárke do Nových Zámkov. Tá jej bez odobratia vzoriek, či bližšieho vyšetrenia bez mihnutia oka vyhlásila, že je možné, že má nevyliečiteľnú chorobu nejakého latinského názvu. Tieto názvy pozná asi 5% obyvateľstva, no ona sa ani len neunúvala vysvetliť jej čo je to za chorobu, ani nejaké informácie o nej. Mama samozrejme ostala v šoku a s plačom odišla domov. Rozhodla sa ísť k druhému lekárovi, ktorý jej potvrdil, že sú to tukové uzliny a prisľúbil jej, že jej zo dve vyberie a pošle na rozbor. Keďže "recenzie" na lekárov sa šíria rýchlo a mama bola ozaj nervózna, popýtala sa na danú lekárku u priateliek. Táto doktorka už jedenej pani oznámila bez nejakých vyšetrení, že má nádor na mozgu a ďalšej, že má sklerózu multiplex. Ani jedna diagnóza nebola správna. Tá "doktorka" veselo vyhlasuje rozsudky smrti a nik ju za to nepotrestá? Kto dal tej mrche licenciu? Prečo ju ešte má? Naozaj nerozumiem. Ďalšia skúsenosť ma tiež naozaj nahnevala. Moja malá sestrička Sofia, ktorá má 10rokov máva často problémy s bolesťou hlavy. Mama sa ju preto rozhodla zobrať k lekárke na vyšetrenie očí. Zobrala ju na súkromnú kliniku v Nových Zámkoch, kde má doktorka priamo aj predajňu okuliarov.  Sestrička dala malej prečítať dobre známi plagát s písmenkami. Malá si zamenila jedno písmenko z predposledného riadku a len na základe toho padla diagnóza, že nevidí ani do diaľky, ani na blízko. Hneď bol ponúknutý veľký výber okuliarov, aj s cenovou ponukou. Nech sa páči. Mama teda zobrala malú do inej ordinácie na vyšetrenie, tam ju riadne vyšetrili se vším všudy a zistili, že sa malej zázračne napravil zrak a zrazu vidí aj do diaľky, aj na blízko. Človek by si myslel, že súkromná klinika je dobrá, no potvrdil sa opak. Zarábajú na dôvere ľudí. A malému dieťaťu, ktoré má zdravé očká by sa ničili od 10rokov, lebo doktorka chcela zarobiť 100€. Je mi z toho zle, keď na to pomyslím. Je mi zle z toho, že priateľkin syn sa doma začal dusiť a keď v nemocnici vyslovili diagnózu nik sa na smrť vystrašenej mladej mamičke neunúval vysvetliť definíciu choroby a ona si to musela doma googliť na internete. Je mi zle z toho, že keď chcem ísť k lekárovi bez termínu, musím platiť 10€ poplatok. Je mi zle z nemocničnej stravy, zo zariadenia nemocníc, z 50 ročných plachiet, županov a z toho, že si musím do nemocnice zobrať aj záchodový papier. Je mi zle z toho, že musím každý rok zaplatiť u gynekologičky 17€, ak  chcem, aby mi bez problémov vypísala recept celý rok. Je mi zle z toho, že v ordinácii musím čakať niekedy aj 5 hodín. Je mi zle z toho, že bez bonboniéry, fľašky, kávy, kozmetiky Vás lekár poriadne ani nevyšetrí. Je mi zle z toho, že v nemocnici v ktorej som raz ležala umrel človek len preto, že mu dali krv, zlej krvnej skupiny. Je mi zle z toho, že vidím v správach ako chytili policajti doktorku s dvomi promile, ktorá práve šoférovala do práce. Môžeme sa v štáte, ktorý nedbá ani na zdravotníctvo cítiť dobre? No nie...

Pozdravujem všetkých kompetentných.

MOMO