Schudla som z L na S/XS. Môj život je iný

Dávno som sa Vám neozvala milé čitateľky, čitatelia... Dnes to bude článok o výhre nad sebou samou...

V januári som sa rozhodla urobiť so svojim starým život koniec a zmeniť svoje telo a svoj prístup k životu. Začala som cvičiť a onedlho sa stal mojou najväčšou oporou môj tréner Mišo, ktorý si ma zobral pod krídla. Asi po mesiaci cvičenia mi Michal navrhol, aby som sa prihlásila do súťaže v zmene postavy za tri mesiace, ktorú organizuje časopis Muscle&Fitness, v rámci Česka a Slovenska. Nebola to pre mňa len veľká výzva, ale aj možnosť niečo dokázať, nie len sebe, ale aj môjmu okoliu. Nasledovali tri mesiace cvičenia s ním, zmeny v stravovaní a v podstate zmene celého doterajšieho života. Nebolo to len o odopieraní si sladkého, pečiva, alkoholu, či iných nezdravých vecí. Nebolo to len o legpresoch, angličákoch a mrtvých ťahoch. Bolo to o celkovom resete môjho života. Nové pravidlá, nové ciele, nové nádeje. Boli chvíle kedy som preklínala trénera, tie angličáky, aj výpadovú chôdzu. Boli chvíle, kedy som na šatni po tréningu plakala od únavy. No pri tom všetkom mali navrch chvíle, kedy som sa na ten tréning tešila, nehovoriac o tých výťazoslávnych výstupoch na váhu a o úsmeve, ktorý mi spôsobovali výsledky. V byte, kde bývam je asi 8 zrkadiel. Dnes začínam deň tým, že sa vo všetkých obzerám. Všetky moje postupy, nálady, zlyhania, radosti, pocity som poctivo zverejňovala na svojom osobnom profile, na instagrame, na blogu a postupne sa mi začali hlásiť ľudia, cudzí ľudia, pre ktorých som pred tým neexistovala a pýtali si rady, vyjadrovali obdiv a pomaly som si získala fanúšikov. Moji priatelia, rodina, známi mi vravia, že ma obdivujú, že sú na mňa hrdí. Nedá sa veľmi vyjadriť nejakými kecami čím som si prešla, to nepochopí asi nik, okrem tých, ktorí si tým prešli. Neskutočne mi však pomáhala vaša podpora, vaše správy, vaše pochvalné aj karhajúce slová. Neskutočne ďakujem mojej Andrea, ktorá ma zrýpala až sa zaprášilo, keď som sa opúšťala. Najväčšia vďaka však patrí môjmu trénerovi a dovolím si tvrdiť, že už aj dobrému priateľovi Michal Duchoň, bez ktorého by som to nezvládla. Aj pevná vôľa ma sklamávala, aj sily sa mi vyčerpali, ale on mi vždy vedel pripomenúť kto som, prečo to robím, čo všetko dokážem a že moje hranice sú len v mojej hlave. Ďakujem Vám všetkým, ale hlavne SEBE! V januári som začínala na 75,6kg, dnes mám 59kg.

Moja súťažná pred a po fotografia:

 Môj motivačný list odoslaný do súťaže:

Práve sedím na zemi v mojej izbe a snažím sa dať na papier všetky myšlienky, ktoré sa mi vynárajú pri otázke: „Prečo si začala cvičiť?“, „Čo ťa motivovalo?“.  Vraj „napíš niečo originálne“ povedali mi priatelia. Frázy ako: „zmenilo mi to život“ a „som nový človek“ vraj budú otrepané. Popravde akokoľvek otrepané a neoriginálne sú, platia.

Rada by som však popísala to, čo táto súťaž a moja zmena so mnou urobili skutočne. Začalo to asi neobvyklou motiváciou. Hlúpe narážky ľudí v mojom okolí mi nestačili. Nestačilo ani to, že som nevedela na seba nakúpiť. Moja lenivosť a pažravosť ma premohli po každom treťom dni, ako inak nezdravej diéty a začala som nanovo doháňať všetko nezdravé, čo som si odopierala. Ako motivácia mi nestačil ani rozchod s priateľom. No a keďže som bola slobodná a po dlhom vzťahu bolo pre mňa ťažké byť samej, začala som hľadať. Veľmi skoro som však prišla na to, že ak človeku chýba úsmev na tvári, kvôli zníženému sebavedomiu, tak to ide veľmi ťažko. Až sa mi raz stalo, že chcel odo mňa chlapec, s ktorým som si rozumela, fotografiu v plavkách. Začala som sa hrabať v starých fotkách, ale boli nepoužiteľné. Povedala som si, že mu nejakú nafotím. Z výsledku som bola zhrozená. Koniec koncov, vyzeralo to rovnako ako na fotke, ktorú som Vám poslala ako pôvodnú verziu mňa. Prevýsajúce brucho, tlsté stehná, dvojitá brada a ovysnuté ruky asi na chlapov nezaberajú. Je to overený fakt J. Po tomto biednom pokuse nafotiť fotku som na ďalší deň prestala jesť, otvorila svoj blog a rozhodla sa, že idem na vec s verejným prísľubom a záväzkom. Vo svojom prvom článku som napísala:

 „Zrejme každej z Vás, keď ste sa zobudili po prehýrenej silvestrovskej noci, v hlave zaznela veta: "Od dnes žijem zdravo!"  Nuž, aj mne... Lenže TERAZ je čas brať to vážne! Počas sviatkov som dovŕšila svoje kilogramové historické maximum a zostalo mi zo seba až natoľko zle, že sa mi chcelo plakať. Kondička nulová, vyjdem po pätnástich schodoch a dychčím; možnosť nakúpenia si štýlového oblečenia skoro nulová, keďže mi vo všetkom pretŕča brucho;  možnosť kúpiť si čižmy s vysokou sárou - nulová, moje lýtka  nepustia. Proste zle, zle, zle. Takto to ďalej nejde. Takže, rozhodla som sa, že sa pekne budem držať svojich plánov, t.j. byť štíhla, pekná a fit.“  Monika Ludasová, 75,6kg, 8.1.2014

Nuž článok napísaný, teraz zo seba len neurobiť hlupáka, schudnúť, byť štíhla, pekná a fit. Podpísala som členskú zmluvu do jedného fitnesscentra na rok a začala cvičiť. Bolo mi jasné, že to nebude ľahké, ale nečakala som, že to bude tak ťažké. Nikdy som k športu blízko nemala, nevedela som ako správne cvičiť, čo cvičiť, kedy, čo jesť, čo nie. Takže na blogu nasledovali ďalšie články o mojich svalovkách z kardio strojov, pričom som cítila, že to nie je ten správny smer. Na základe jedného článku sa mi ozval osobný tréner Mišo Duchoň, ktorý mi navrhol stretnutie, po ktorom by som uvidela, či s ním chcem cvičiť, alebo nie. Jeho prehľad a elán, ktorý do svojej práce vkladal, ma presvedčili o tom, že chcem. Pôvodná dohoda znela na mesiac spoločného cvičenia. Až Mišo prišiel s nápadom prihlásiť sa do Vašej súťaže. Nebola to pre mňa len veľká výzva, ale aj možnosť niečo dokázať, nie len sebe, ale aj môjmu okoliu. Nasledovali tri mesiace cvičenia s ním, zmeny v stravovaní a v podstate zmene celého doterajšieho života. Nebolo to len o odopieraní si sladkého, pečiva, alkoholu, či iných nezdravých vecí. Nebolo to len o legpresoch, angličákoch a mrtvých ťahoch. Bolo to o celkovom resete môjho života. Nové pravidlá, nové ciele, nové nádeje. Boli chvíle kedy som preklínala trénera, tie angličáky, aj výpadovú chôdzu. Boli chvíle, kedy som na šatni po tréningu plakala od únavy. No pri tom všetkom mali navrch chvíle, kedy som sa na ten tréning tešila, kedy som si namiesto nového parfému kúpila legíny na cvičenie a urobili mi radosť. Samozrejme nehovoriac o tých výťazoslávnych výstupoch na váhu a o úsmeve, ktorý mi spôsobovali výsledky. V byte, kde bývam je asi 8 zrkadiel. Dnes začínam deň tým, že sa vo všetkých obzerám. Všetky moje postupy, nálady, zlyhania, radosti, pocity som poctivo zverejňovala na svojom osobnom profile, na instagrame, na blogu a postupne sa mi začali hlásiť ľudia, cudzí ľudia, pre ktorých som pred tým neexistovala a pýtali si rady, vyjadrovali obdiv a pomaly som si získala fanúšikov. Moji priatelia, rodina, známi mi vravia, že ma obdivujú, že sú na mňa hrdí. A akokoľvek otrepané to teda je, musím to napísať aj ja: zmenilo to moju postavu, zmenilo to moju povahu, zmenilo to môj pohľad na život. Dnes sme spomínali s trénerom a povedal mi, že keď sme začínali bola som „utiahnutý tučko“. Dnes som sebavedomá, usmievavá, spokojná žena. 

Bilancia po troch mesiacoch je:  1 nové telo, 1 nová povaha, 1 nový priateľ, ktorý bol pred tým mojim trénorom, neskutočné množstvo pyšných ľudí, zopár závistlivých, 1 nová práca, 1 prázdny šatník, ktorý potrebuje úplnú výmenu a to čo ma najviac teší, možno jedna nová láska, ktorej teraz už s radosťou posielam svoje fotky aj bez toho, že by si ich pýtal ;)

Vlastne napísať tento motivačný list, ani nebolo tak ťažké. Napísala som kúsok mojich krívd, pospomínala na tie ťažké tréningy a rehoty s trénerom, a celková bilancia sa fakt dobre spätne číta. Pýtate sa, či pri cvičení zotrvám? Áno, pretože,... pretože čítanie môjho vlastného motivačného listu, pohľad do zrkadla, ktoré vysí oproti mne a tie nové čierne šaty, čo som si dnes kúpila sú fakt skvelé ;).

S pozdravom

(nie tá nesebavedomá baba na prvej fotke, ale tá usmievavá na tej druhej)

Monika Ludasová, 59kg

Koľko titulov robí z človeka inteligenta?

Dnes mám dennú zmenu v práci, v sobotu je to fakt nuda. Po prečítaní článku o výhodách zeleného čaju, som si išla jeden pripraviť do zadnej miestnosti. Zrazu počujem, ako niekto položil kľúče na pult a odišiel, tak som to dobehla skontrolovať a všimla som si, že sú to kľúče hosťa, ktorý má dnes odchod. Nuž, kto nechce platiť za klienta, ten sa rozbehne. Či svalovka zo včerajšieho legsday, či nie, urobila som tak aj ja. Arogantne a výsmešne sa ma prevoňaný pán opýtal, či sa bojím, že nezaplatí. Vraj on chodí do nášho hotela 10 rokov a veľmi som sa ho tým, že som za ním šla, dotkla. Povedala som mu, že ja tu ale 10 rokov nepracujem, takže nemôžem každého poznať. Vraj by som to, ak by zmizol, zaplatila ja, lebo bola moja vina, že som tam nebola. Tak som mu slušne a s diplomaticķým úsmevom vysvetlila, že počas 12 hodinovej zmeny si potrebujem aj ja, z času na čas, odbehnúť a ospravedlnila sa. Keď som tlačila účet, oslovila som ho podľa titulu, ktorý mal uvedený v počítači. Vraj pán inžinier. Pán inteligent však nenechal na svoju dôležitosť dlho čakať a dostatočne prízvučne mi vysvetlil, že je doktor. No prosím pekne pán doktor, Váš účet prosím... Zaplatil a odišiel. Ostala po ňom len jeho dotknutá duša a ten lacný , veľkou nocou voňajúci parfém. Človek sa s takýmito ľuďmi stretáva celkom často. Je však len na ňom, ako sa s týmito titulovanými excelenciami popasuje. Poznám inžinierov (sama ním som), doktorov a inak titulovaných ľudí a nechcem sa nikoho dotknúť, ale pravda je taká, že mnohým z nich to vpálilo do sebavedomia a vysoko preceňujú mieru svojej hodnoty. Tá sa totiž nemeria len na základe cudzích slov, ktoré ovládame, matematických vzorcov, ktoré vieme vyriešiť, ale aj na základe toho, aká je naša, ja to nazývam, humánna inteligencia.  Kašlal pes takého doktora, ktorý nevie slušne komunikovať, poďakovať, poprosiť. Vždy som neznášala profesorov z vysokých škôl, ktorí sa povyšovali a človek, ak potreboval s nimi komunikovať, musel byť pokornejší, ako keby sa bavil so samotným Mandelom. Len málo z nich sa dokázalo baviť so študentom ako s človekom. Moja veľká česť všetķým, ktorí dokázali oslovovať svojich študentov ako budúcich kolegov a pritom si udržať rešpekt. Podľa mňa absolvent vysokej školy nie je ako absolvent vysokej školy, robotník nie je ako robotník, pretože niekto dokáže pochopiť ozajstnú podstatu skutočnej inteligencie a niekto nie. A tomu, kto patrí do skupiny nie, je titul prd platný. Hold, domluvil jsem...

MOMO

Smoothie of the day

Nedávno som pridávala príspevok s receptom na smoothie a celkom ste si pochvalovali a pýtali ďalšie, takže dnes pridávam ďalší.

Dnes to bude smoothie z:

1 banán

veľká hrsť špenátových listov

3dl mlieka

Hlavne nech Vás nemätie zelená farba, špenát tam skoro ani necítite, prebije ho chuť banánu. 

Výhody špenátu

Špenátové listy obsahujú veľké množstvo vitamínov, antioxidantov, vápnika, omega-3 mastných kyselín, minerálnych látok, horčíku, železa, vitamína A, C, E a K. Podporuje srdcové funkcie, poskytuje svalovú energiu, čo je pri cvičení a ich regenerácii celkom dôležité.

Takže určite vyskúšajte a uvidíte, že je to nebíčko v papuľke.
Cheers!

MOMO

Smoothie of the day

Zdravý životný štýl je ako všetci vieme AJ o ovocí a zelenine. Dnes to už človek vidí nielen v trápnych článkoch na wanda.sk, ale aj na facebooku, instagrame a ostatných internetových vychytávkach. Ja mám instagram celkom v obľube. Na instagrame je plno "healthy" a "fitness" skupín, takže naozaj nie je ťažké chodiť po inšpiráciu, či už vo cvičení, alebo strave. Keď človek vidí tie krásne, farebné, lákavé smoothnies vo svojom telefóne, nechce to veľa času a začne špekulovať aj on. Nebolo to inak ani so mnou a tak miešam farebné, chutné, zdravé "žbrndy" aj ja. Budem Vám sem pridávať posty so smoothie inšpiráciami aj ja. Nie, nie stiahnuté fotky z netu, ale tie moje domáce výstrelky.

Dnes to bude smoothie z:

1 menší banán

1 stredný pomaranč

1 maličké jablko

veľká hrsť špenátových listov

asi 1-2deci vody

Cheers!

MOMO

Ja a moje chudnutie - hlásim sa na súťaž!

Dávno som sa o mojom chudnutí nezmienila, takže je čas to napraviť. Teraz už mesiac, aj týždeň cvičím s osobným trénerom, Michalom. Spomenula som Vám ho v predošlom článku o chudnutí. Pôvodná dohoda bola  mesiac spoločného cvičenia, kedy by ma naučil čo a ako správne cvičiť, s tým, že by som to už potom zvládala sama. Po mesiaci som sa rozhodla, že v cvičení s ním budem pokračovať. Nie preto, že by ma nenaučil, čo som potrebovala vedieť, ale preto, lebo je jednoducho skvelé s ním cvičiť. Človek sa teší na tréningy, nie len za vidinou štíhleho tela, ale aj na super človeka, ktorý Vás podporí ako nikto. Je fajn mať trénera s ktorým sa zasmejem a nemusím sa cítiť pri ňom ako pod drezúrou. Tým samozrejme nechcem povedať, že to beriem pri ňom na ľahkú váhu, dáva mi poriadne zabrať. Ako sa však z času na čas rozhliadnem (väčšinou ako rozdýchavam), po ostatných tréneroch po fitku, je mi vrcholne nesimpatické, ako niektorí stoja nad klientmi, ako keby niekoho zabili. Prechádzajú sa zo strany na stranu, s klientom komunikujú minimálne a ignorujú chyby, ktoré robia. O tréneroch, ktorí majú viac klientov v jednom čase naraz, sa už asi ani nemusím zmieňovať. Michal ma neustále posúva vpred, tým ako so mnou komunikuje. Nie je pre neho problém niekoľko krát mi ukázať správnosť cviku a dokola opakovať tie isté, pre mňa dôležité informácie, len aby som si ich zapamätala. No a aby som nevyklopila o ňom hneď všetky informácie (pretože o ňom plánujem extra článok), tak sa presuniem hneď k najdôležitejšej info, o ktorej som sa chcela podeliť s Vami, moji drahí čitatelia. Na jednom z našich tréningov, mimochodom po veľmi zlom dni v práci, sa ma Mišo opýtal, či by som sa nechcela zúčastniť súťaže v zmene postavy. No a keďže som za všetku srandu a všetky možné výzvy, tak som bez váhania prikývla. Nakoniec mi entuziazmus tak nakopol náladu, že všetky starosti z práce boli zabudnuté. 

Súťaž vyhlasuje každoročne časopis Muscle and Fitness, ktorý je jeden z najznámejších časopisov s týmto zameraním. Časopis vydáva pre Slovensko i Česko, takže je to súťaž v rámci dvoch štátov. Do polovice marca sa odfotíte v bikinách s časopisom v ruke, pošlete prihášku s Vašim vekom, váhou a rozmermi a zaplatíte 12€ prihlasovací poplatok. No a za tri mesiace musíte poslať Vašu novú fotku, s novým telom, váhou a rozmermi. Nezávisle od toho, že vecné výhry sú super, najväčšou výhrou je to nové telo a to, že ste dokázali nakopať svoje staré ja do tlstej prdele. No a koniec koncov, ukázať to nie len sebe, ale všetkým tým, ktorí vo Vás neverili. Hovorí sa síce, že ak idete chudnúť, musíte to robiť sami pre seba, ale úprimne, stále sa nájde niekto, komu to chcete riadne ukázať. Ak by mne niekto niekedy povedal, že sa dám na takúto súťaž, nikdy by som tomu neverila. No neverila by som ani tomu, že budem 4x týždenne chodiť do fitka, s osobným trénerom a robím to už druhý mesiac. Vo fitku lámem svoje osobné rekordy, konečne som si dnes kúpila po veľmi dlhej dobe S-kové tričko a cítim sa krajšia, spokojnejšia, vyrovnanešia a čoraz s väčším úsmevom na seba pozerám do zrkadla. Športu zdar a držte mi palce!

Prikladám konečne aj nejaké fotky "before, after". 

Nie, na prvej neutekám za tým vínom, je to len veľmi bad momentka :D.

MOMO

Toto sú chlapi?!

Dnes to bude zoznam zopár maličkostí na chlapoch, ktoré mi prídu naozaj smiešne, či odpudzujúce. Nebude sa jednať len o zovňajšok, ale aj o povahové vlastnosti. Som zvedavá, či budete so mnou súhlasiť.

Ulízané vlasy

Chvála Bohu, tento účes nosí čoraz menej mužov. Ale ako to už býva, stále sa nájdu nejaké výnimky. A na tie sa ja nemôžem ani dívať. Nie je predsa nič lepšie ako chalan so strapatými vlasmi, do ktorých navyše môžete zapustiť svoje pršteky.

Zdroj

Dlhé nechty

Ja keď vidím na chlapovi dlhé nechty, to znamená dlhšie ako milimeter, tak mi to je proste proti srsti. Proste je to nepekné, neupravené a na ruky chlapa to nepatrí. Vlastne opekňovať to nebudem, zdvíha sa mi z toho žalúdok.

Ohryzené nechty

Rovnako nechutné sú mi však aj do krvy ohlodané nechty. A ešte keď si predstavím, že by sa ma nimi mal dotýkať. Uf.

Vytrhané obočie 

No áno, to je všetko fajn, že sa chlapi o seba začali tak starať, ale je naozaj potrebné vytrhať si obočie na tenučné kratučké čiarky? Nech si ho trhajú, keď ho majú zrastené, ale aby mal chlap tenšie a vytvarovanejšie obočie ako žena je trošku zženštilé a nemužské. By som povedala :). Jednoducho sú mi tie cukríky smiešne. Predstavte si fešáka z fotky ako Vás zachraňuje z plameňov, ako z reklamy na Axe. Že sa to nedá :).

Zdroj

Vyholené hlavy

Táto mánia je pre mňa proste nepochopiteľná. Neberiem to chlapom čo majú plešiny a preto si hlavu radšej vyholia. Ale keď si to dá niekto vyholiť, len preto, aby sa zdal byť drsnejším, je to podľa mňa hlúpe. Ja keď vidím tie vyholené hlavy behať po meste s pózou skrine, tak to vo mne rešpekt nevzbudzuje. Akurát tak nechápavosť.

Zdroj

Small head style

Vždy hovorím: "Škoda, že si niektorí chlapi nevedia posilovať aj hlavy." Príde mi niekedy smiešny ten pomer tela k hlave. Nevravím, že to platí u chlapov, ktorí posilujú v zdravej miere, vyzerajú lepšie, pôsobia mužnejšie a dobre sa toho aj dotýka :). O tom  potom. Ale keď sa vymakajú na dvojdverovú skriňu, ktorá má hlavu oproti telu v pomere: žltý melónik a nafúknutý Hulk, tak je to komické. Menej (sypačiek) je niekedy viac.

Zdroj

Funny gym boy

Tento tip mám najradšej, keďže mi po novom, odkedy chodím do fitka, bije najviac do očí. Predstavte si vymakaného (presypaného) chlapíka s mierne rozpaženými rukami, vražedným výrazom a o 3 čísla menším tričkom, ktoré má síce na prsiach pekne natiahnuté, ale na chrbte mu siaha asi tak 15cm nad pásom nohavíc. Cíti sa byť viac vymakaný, ak si kupuje o niekoľko čísel menšie veci, najlepšie ešte aj s výstrihom? Nieee, nevysmievam sa, ále kde... 

Zdroj

Novodobí gentlemani

So spolubývajúcou sa celkom oduševnene vieme rozčuľovať nad pripečenosťou dnešných chlapov. Teda tej väčšiny. Najradšej mám situáciu, kedy vystupujem/nastupujem z MHD s veľkým kufrom, ktorý ledva vláčim a nieže ti ani jeden z tých dnešných alfasamcov nepomôže, ale ešte ti aj stojí v ceste a ani ti neuhne. Vtedy si ja osobne celkom rada vybijem svoju zlosť a ironicky im poďakujem. Aj keď úprimne, pochybujem, že si to niektorí z nich zoberie k srdcu. Chúdence nechápu, že baby odpadávajú z mužov, čo sa vedia chovať k žene ako k dáme, a nie z dilinov, ktorých najväčší problém je, koľko toho večer vypiť. No a ak je to ešte aj fešák tak nie je o čom :).

Zdroj

Čakám dievčence (aj chlapci) na Vaše komentáre a názory.

MOMO

Ktoré blogerské príspevky nečítam

Ahojte, dnes by som rada zhrnula, ktoré články ma na blogoch nebavia. Je mi jasné, že aj na mojom blogu sa nájdu články, ktoré sú pre niektorých čitateľov nezaujímavé. Ale dnes sa podelím s Vami s mojim výberom.

Prvým pánom na holenie sú recenzie na parfémy. Tieto články automaticky zaznačujem na bloglovin-e ako prečítané. Jednoducho mi je recenzia na parfém zbytočná. Pod sladkou vôňou si každý predstaví niečo iné; kombináciu santalového dreva, vanilky, jahody a levandule si aj tak nikto nevie predstaviť; výdrž vône sa dá predpokladať v závislosti od ceny. Proste má na vône každý iný vkus, takže mi to príde ako stratený čas a premárnená kreativita, ak sa teda dá nejaká vyprodukovať pri písaní takéhoto článku. Ale to je môj názor.

Zdroj

"Kúpila som si nový sveter." Veľmi rada čítam alebo aspoň prescrolujem článoky "new in", "nákupy", etc., ale, ak je to len o jednom kúpenom kuse oblečenia, tak je to nuda. Aspoň pre mňa. Navyše, blogger je tak nešťastne nastavený, že si neviete vybrať úvodnú fotografiu článku. Nahodí Vám automaticky prvú fotku z postu a človek už ani nemá dôvod post otvárať  Jedine, že by ste z neho odpadli a chcete zistiť cenu a predajcu. V tomto je super facebook, tam ak na svojej funpage zdielate článok, viete zmeniť sprievodný obrázok na taký, aby hneď neprezrádzal všetko a čitateľ tak na link aspoň zo zvedavosti klikol. Fajn premyslené, toto mi na blogery chýba.

Zdroj

Ladybox, nailbox a potobné záležitosti. Nie je nič zlé na tom, že to funguje, príde mi to ako fajn nápad. Dokonca nevidím nič zlé ani na tom, že si to objednávajú blogerky na recenzie. Ale pre Boha, keď vidím, že je na aktuálny box už stopäťdesiat recenzií, tak nebudem písať ďalšiu. Áno viac názorov, lepší prehľad, ale po tridsiatom názore už ma ostatné nezaujímajú. To je proste tak.

Zdroj

Milé čitateľky, blogerky, bola by som rada, ak by ste sa do komentárov vyjadrili, či súhlasíte so mnou, alebo nie. A veľmi rada by som privítala konštruktívnu kritiku aj na moju adresu. Vyjadrite sa, ktoré články máte na mojom blogu rady a ktoré naopak nie. Budem len rada :).

Prajem pekný deň. 

Peace.

MOMO

Ako mi ide chudnutie...

Dávno som sa neozvala, ospravedlňujem sa :). Zrejme, aspoň teda dáfam, že niektoré z Vás môže zaujímať ako postupuje moje chudnutie. Tak sa dnes o tom podelím. 

Musím povedať, že som na seba veľmi hrdá, lebo zdravý životný štýl som pred tým zvládala maximálne týždeň, nehovoriac o cvičení. To bolo u mňa na úrovni surikaty, ktorá zaspáva postojačky na slnku. Od začiatku januára som jedla podľa toho ako som uvážila za zdravé. O svojich pocitoch, postrehoch, zmätenosti, či už z pohľadu stravy, či cvičenia som Vám písala TU. Po tomto článku ma čakalo milé prekvapko. Na mojej facebook funpage som si našla správu od osobného trénera a poradcu pre výživu, ktorý náhodou natrafil na môj článok. Navrhol mi tréning a úvodnú konzultáciu zadarmo a v prípade, že by som bola spokojná a mala by som záujem, dohodli by sme ďalšie tréningy. S tým, že jeho hlavným záujmom je naučiť ma cvičiť tak, aby som to vedela aj sama. Správa ma veľmi potešila a keďže bola napísaná veľmi simpaticky, povedala som si, že za to predsa nedám nič. Michalovi som teda odpísala, dohodli sme stretko a o pár dní sme sa stretli vo Fitinne, pokecali o mojich predstavách čo sa týka mojej budúcej váhy, o tom koľko mám teraz, čo papám, čo som papala. Vypytoval sa ma na všeličo možné a následne vysvetľoval pre a proti, princípy fungovania tráviacich orgánov, ukladania tukov, cukrov, fungovani tela, svalov atď. Po hodine super náučného pokecu sme sa dali na tréning. Navrhol, aby som si vybrala, či chcem vzorový tréning, či chcem postupne predviesť cviky na všetky časti tela. Samozrejme, že som zvolila druhú možnosť. Postavili sme sa pred nástenku s postavou, s vykreslenými časťami tela, ktoré sa cvičia. Michal mi vysvetlil po častiach svaly a po každej "kapitole", ako napríklad nohy, sme si šli ukázať nejaké cviky na nohy. Michal mi to vysvetloval veľmi precízne. Venoval sa mi 3 hodiny a po tých troch hoďkách som bola presvedčená, že do cvičenia chcem ísť s ním. Keďže osobný tréner naozaj nieje lacná záležitosť, tak sa mi veľmi páčilo, že mu ide o to, naučiť ma cvičiť samú, aby som už potom trénera nepotrebovala. A práve táto myšlienka a jeho profesionálny, priateľský a osobný prístup ma presvedčil o tom, že je to výhodná investícia, ktorá je naozaj dlhodobá. Nejde mi totiž o diétu a potom dovi dopo a priberáme odznova. Neznášam slovo "diéta". Diéta je, keď ženy papajú tri týždne kapustové polievky až  sa im dvíha z toho žalúdok a keď skončia tri týždne s 3mi zhodenými kilami, znova nastupuje sviečková a rezne. Nice :). Takže slovo diéta nie, zdravý životný štýl - a nafurt :). Teraz som začala s Mišom cvičiť druhý týždeň a je to super. Na tréningy sa vždy teším, napriek tomu, že po nich chodím domov unavená a roztrasená, som z toho nadšená. Apoň viem, že to robím správne. Kým som bola na to sama, dala som od začiatku januára dole 4kilá. Na prvom tréningu ma Mišo odvážil, odmeral, aby sme vedeli porovnať výsledky po mesiaci cvičenia s ním. Teším sa na tie nové rozmery :). Športu zdar, alebo "cheers", ako vraví on :). 

PS: O Mišovi budem ešte písať článok, len je to trošku na dlhšie písanie, takže to ešte odkladám. 

MOMO