.post-title { text-align:center; }

nedeľa 19. januára 2014

Môj rok 2013 - II. časť

Na svojom blogu som sa rozhodla detailnejšie porozprávať o mojom roku 2013. Podeliť sa s Vami o zážitky, veľké kroky, sklamania aj získané skúsenosti. Prvú časť ste si moli prečítať *TU*. Dnes si dáme pokračovanie...

Nuž jar plynula a ja som pomaly finišovala svoju diplomovú prácu. Bolo naozaj namáhavé ju písať na požičanom 10"-covom notebooku od mojej sestry, preto som často v práci ostávala na noc, aby sa mi pracovalo ľahšie, na normálnom počítači. Zo začiatku som to riešila tak, že som po poobednej, ktorá končila o 22:00 ostala v práci tak do 2hej a ráno zas šla na šiestu do práce. Potom som však prišla na to, že aj s cestovaním nemá význam chodiť domov, takže potom som po poobednej ostala v práci celú noc, ráno sa prepudrovala, postavila sa za pult na recepcii a fičala do konca zmeny, do 14tej. Poprípade ešte po fajronte cestovala domov k našim, čo je asi hodina aj pol cesty domov. Raz som od vyčerpania tak zaspala vo vlaku, že ma revízor musel natriasať, aby som mu dala lístok. Zrejme som aj chrápala :)). Bola zaujímavé ako dokázalo telo fičať na hranici totálneho vyčerpania, kedy som po celej poobednej a nočnej bola na rannej zmene. Mala som toľko energie, že som fičala ako duracelka, nonstop som sa usmievala a mala neskutočne dobrú náladu. Vtedy totiž už telo fičí na posledné zásoby energie a uvoľňuje sa adrenalín. Každopádne zaujímavá skúsenosť, čo všetko človek zvládne, keď musí. Na nočných mi robil spoločnosť môj kolega, s ktorým sme mimo toho, že som pracovala na práci stihli prebrať mnoho tém a veľmi dobre sme si pokecali a narehotali sa. Vidíte, keby nemakám po nociach, tak by som ani nezistila čo je to za super chalana :). Pozdravujem :). 


V máji teda prišli štátnice, ktoré som úspešne zvládla. A veru, popri tých všetkých nervoch som myslela aj na svojho bývalého, ktorý mi bol počas môjho štúdia oporou a veľa ma povzbudzoval. Bol so mnou aj na bakalárskych štátniciach v Trenčíne. Za čo som mu veľmi vďačná, napriek tomu, že už nie sme spolu. Bolo asi prirodzené, že mi napadlo, že tam teraz pri mne nebude. Ale zvládla som to! Som predsa šikovné dievča :). Pocit bol po vyhlásení výsledku naskutočný, aj keď som teda ešte veľmi nechápala, že to, za čo som sa snažila 5rokov je za mnou a úspešne. Takéto veci si človek celkom neuvedomí, aj keď teda kameň padol zo srdca poriadny. Bolo fajn volať domov našim a babke a oznámiť im, že som inžinierka :). Prišla som domov, počkala som na sestru a rovno sme šli von, oslavovať. V júni, myslím, že niekedy okolo mojich narodenín, som mala promócie. Bola to vážne veľká udalosť a skvelý pocit, že som to dala. Monika Ludasová, inžinierka Európskych štúdií, regionálneho rozvoja a verejnej správy, neznie to zle :). Uvidíme čo mi to dá do života a či sa to nejak zúročí.


Celú jar sme hľadali s priateľmi miesto na dovolenku. Destináciu sme mali vybranú, hľadali sme si ubytko. Destinácia bola jednoznačná, pre partiu mladých ľudí ideálna: Zrće, v Chorvátsku. Ubytko sa našlo a v júli sme sa vybrali na naše veľké dobrodružstvo. Počasie sme mali krásne, voda bola skvelá, no a čo viac si môže človek priať, ako dlhoročnú partiu najlepších priateľov na tom najakčnejšom mieste hneď po Ibize :). Preto vyťahujem práve tú, pretože toto miesto sa nazýva práve druhou Ibizou. Ubytovaný sme boli v Novalji, vedľajšom meste hneď pri Zrće. Tam sme dochádzali autobusom. Je naozaj ťažké popísať aké neskutočné miesto to bolo a ako neskutočne dobre som sa tam cítila s ľuďmi, ktorí sú mi najbližší. Mimo denného vyvaľovania pri pláží, neskutočných party, grilovačiek, hrania activity a iných klasických dovolenkových aktivít sme zažili neskutočné zážitky. Jeden deň nás majiteľ apartmánov, kde sme boli ubytovaní, zobral na výlet loďou. Každý z nás v duchu očakával malú jachtu, aj preto sme vyvalili oči, keď sme zbadali malý, asi šesťmiestny čln. Nastupovali sme do neho s veľkými obavami už len preto, pretože nás bolo 10, 11 aj s ujom. Po asi 100 metroch nám čln skapal a nastala panika :). Ujo to však po veľkej námahe našťastie naštartoval a my sme mohli pokračovať v ceste. Zobral nás na neskutočnú pieskovú pláž, ktorá nám pripomínala záliv v Modrej lagúne a dal nám "rozchod" asi dve hodiny, kým on šiel zbierať mušle. Voda bola prekrásna priezračná a ten piesok roztápajúci sa vo vode medzi prstami na nohách bol neskutočný. Chlapci sa rozhodli preplávať na vedľajšiu pláž, na pivo, takže si uložili peniaze do prázdnej fľašky od domácej a plávali. My sme zatiaľ vymysleli s babami, že im teda vypijeme ich zásobu 1,5litrového piva, ktorá bola na loďke a nalejeme im tam morskú vodu. Bola celkom závaba, keď sa z nej kamarát z chuti napil :). Zrće mi pripomínalo svet, kde žijú len mladý ľudia, ktorý bol stvorený len pre zábavu, tanec, kúpanie sa a vodné športy. Každý si už z toho zobral čo chcel. Asi do 16tej tam všade behali baby v plavkách, ktoré rozdávali kupóny na free vstupy do podnikov (diskotéky na pláži) a free welcome drinky. O štvrtej sa to všetko rozhýbalo, v podnikoch sa začali párty pri bazénoch. No, naskakovanie v bazéne pri najlepšej hudbe, s najlepšími priateľmi, najlepšími drinkmi a mladými ľuďmi z celého sveta teda naozaj nemá chybu. Prikladám nejaké fotky...



Pokračovanie nabudúce ... :)

MOMO




2 komentáre :

  1. joj monika toto mi nerob som sa zacitala a pokracovanie nabuduce :DDDDD

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Monika, precitala som si tvoje zhrnutie roka 2013 v opacnom poradi,teda najprv toto a potom som sla na cast c.1 :D Ale uz po prvych vetach som sa ponorila do deja :) Viem presne ake to je, ked sa nam velmi blizky clovek rozhodne ist inou cestou, lame to srdiecko. Ale vzala si to presne zo spravneho konca, nic ti nebrani uzivat si zivot a plnit si sny. Drzim palceky na ceste za stastim ;)

    OdpovedaťOdstrániť